4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Vidina z minulosti

Nyx

Opäť ma bozkával tak vzrušene a dravo ako to vedel len on. Musela som sa dotknúť jeho prirodzenia. Och, ten muž mal nadomnou takú moc ako ešte nikdy.

Nechcela som aby to tak bolo. Chcela som ho nenávidieť ale bolo to nemožné. To ako moje telo reagovalo na jeho dotyk bolo zvláštne. Túžba po ňom sa každou hodinou zväčšovala a po tom sne, ktorý som mala, to bolo ešte horšie.

,,Ešte nie." Zašepkal a prerušil bozk.

Vzal si do ruky jablko, chytil mi bradu a dal mi jemný bozk. Prešmykol sa okolo mňa a odkráčal preč. Penis v jeho nohaviciach trpel. Kyrell sebavedomo kráčal smerom von z miestnosti a pohadzoval si v ruke jablko.

,,Akože nie?" Nechápavo som zažmurkala.

Nechal ma bez odpovede. Znovu.

Vadilo mi to. Nehovorím, že nie. Najradšej by som ho zabila ale mozog mi v tom bránil.

V celej jedálni som zostala sama a ešte niekoľko minút sledovala otvorené dvere. Otočila som sa na stôl a vzala si úplne niečo iné ako som chcela. Žiadne ovocie ale nutelové palacinky so šľahačkou.

Jedlo som si odniesla priamo do izby a snažila sa predýchať to, čo sa stalo. Hnevalo ma, že Kyrell ma takto odmietal. Nečakala som, že to spraví. Bol typický bad boy. Myslela som, že mu je jedno, koho pretiahne.

V hlave mi pobehovali rôzne myšlienky. Nechcela som si pripustiť odmietnutie ale na druhej strane mi napadlo, že čo ak naozaj nemá záujem a tie sladké reči okolo toho sú len slová vypustené z úst.

Po celý čas, som neopustila svoju izbu. Nechcela som aby sa opakovalo to, čo posledné dni, keď som bola pri ňom. Bola som odhodlaná sa mu postaviť a nechovať sa ako žena, ktorá potrebuje sex.

Čítala som si na balkóne knihu, ktorú som našla v poličke. Bola to pozemská romantika. Netušila som, že tu Kyrell niečo také bude mať.

Prišla som do polovice knihy a zbadala niečí rukopis. Bolo to zvláštne. V polovici začali poznámky niekoho, kto tú knihu čítal. Podčiarknuté vety, ktoré vyznávali lásku, zakrúžkované prezývky, ktorými sa hrdinovia v knihe oslovovali a v pravom hornom rohu nakreslené srdiečko a v ňom meno - Jack.

Pretočila som stranu a našla vloženú fotku bola to fotka páru.

Dotkla som sa jej a oči mi zbeleli.

Ocitla som sa v minulosti. Stála som v tej istej izbe, len to tu bolo plné kvetov. Pripomínalo mi to zimnú záhradu. Žena, ktorá stála s krhlou v ruke, polievala kvety a jemne si spievala. Jej hlas bol upokojujúci a taký nevinný.

,,Pani moja. Niekoho práve vyplavila voda!" Vletela do izby slúžka.

,,Koho?" Spýtala sa a položila krhlu.

,,Je to nejaký muž. Cudzinec." Slúžka zhlboka dýchala po ťažkom behu.

Žena  v sivých šatách sa rozbehla bez najmenšieho zaváhania a bežala cez celý zámok. Neodolala som zvedavosti a rútila sa za ňou. Bežala cez les, dolu schodmi a zastavila tesne pred altánkom, ktorý som poznala. Sama som sa v ňom objavila, keď ma tiene premiestnili na Cranion.

Pobehla som bližšie a videla na zemi muža. Mal dlhé vlasy a oblečenie, ktoré značilo len jedno. Bol to pirát. Pozemský muž. Cez vlasy mal zaviazanú čiernu šatku a na jej čele bola biela lebka. Bol celý mokrý ale nehýbal sa. Nebol pri vedomí.

Žena spadla na kolená, začala dávať mužovi prvú pomoc. Dlaňami mu pumpovala hrudník a v tvári bol vidieť strach. Všimla som si oči jej oči. Mala ich celé slzavé a po celej pokožke, ktorú mala odkrytú jej naskakovala husia koža.

,,Nie nie nie," šepkala. ,,Nesmieš zomrieť. Nie teraz, keď som ťa našla."

,,Slečna Audette!! Nesmiete sa približovať k tomu cudzincovi. Môže to byť pre vás nebezpečné!" Pribehla slúžka.

Audette?

Som v minulosti?

Predomnou stojí Kyrellova malá sestrička.

Ale prečo zachraňuje cudzinca?

Prečo vyzerá akoby sa bála, že oňho príde?

,,Neublíži mi." Audette mala odhodlaný hlas.

,,To nemôžete vedieť. Je to nebezpečné. Mohol by vás chcieť zabiť!" Skríkla.

Audette mu chytila nos a pootvorila ústa. Dala mu dýchanie z úst do úst, čo vyzeralo akoby ho to nakoplo a jeho oči sa otvorili. Začal vykašliavať vodu, zatiaľ čo Audette naňho hľadela ako na Boha.

,,Si v poriadku, cudzinec?" Šepla.

,,Kto si?" panikáril. ,,Kde to som?" Posadil sa a obzeral okolo seba.

,,Čo sa ti stalo?" Audette bola zvedavá a jeho otázky ignorovala.

,,Plavili sme sa po oceáne spolu s mojou posádkou a vošli sme do obrovskej búrky a akosi som preletel cez palubu." Vysvetľoval. ,,Som mŕtvy? Si anjel smrti?"

,,Nie si mŕtvy. Môj portál ťa zachránil." Šťastne sa usmiala.

,,Som Jack. Kapitán lode Smrtiaca šabľa." Odvetil hrdo.

,,Takže pirát." Odvrkla slúžka nepriateľsky.

Audette sa na ňu škaredo pozrela akoby ju vyháňala preč a opäť začala venovať všetkú pozornosť cudzincovi, ktorého len teraz spoznala.

,,Smrtiaca šabľa?" Zasmiala sa.

Jej smiech bol taký nevinný a keď ho započul Jack, hlavu mal v oblakoch. Musela som sa pousmiať. Bola to pravá a nevinná láska.

,,Odíď od neho, Audette!" Vedľa mňa sa postavil muž.

Mal dlhé vlasy asi po plecia ale vypnuté v menšom cope. Keď som zacítila vôňu temnoty, vedela som, kto to je. Stačil mi jeden pohľad do jeho červených očí a videla v nich muža, ktorý ma veľmi priťahoval.