4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Kyrellova rodina

Blížili sme sa k cintorínu a cítila som z Kyrella ešte väčšiu nervozitu ako predtým. Zastavili sme pred hrobmi a počula som vzdych.

Otočila som sa ku Kyrellovi a videla jeho zaklonenú hlavu smerom k oblohe a prsty si nervózne žmolil.

,,Bude to dobré." Usmiala som sa.

Pritisol ma k sebe a dal mi bozk. Držal ma okolo pása a v jeho očiach sa odrážala nervozita spojená so šťastím.

,,Čo ak mi neodpustia?" Priznal strach.

,,Odpustili ti už dávno." Dala som mu letmý bozk na pery.

Z hlboka som sa nadýchla a oči mi zbeleli. Dym sivej farby vyletel z mojich rúk smerom k hrobom a vytvoril hmlu.

Kúsok od miesta, kde boli hroby sa objavila mladá žena. Mohla mať asi osemnásť rokov. Mohutné zlaté šaty vytvárali myšlienku, že je princezná.

Ihneď som spoznala, že to je Audette.

,,Ahoj, braček." Usmiala sa.

,,Audette." Vzlykol.

,,Zmenil si sa." Prehliadla si ho.

,,Nie, nezmenil," pokrútil hlavou. ,,Tak strašne ma to mrzí."

,,Prestaň sa ubíjať!" Zamračila sa.

,,Ale-..." začal.

Videla som aj ostatních členov rodiny a rozhodla som sa Kyrellovi aspoň nachvíľu, rodinu vrátiť.

,,Nemohol si zato. Mohla zato tá-...." Započul som hlas inej ženy.

Otvorila som oči a videla Kyrellovu matku. Vyzerala mlado a Audette bola jej kópiou. Vedľa nej stál muž, ktorý vyzeral ako staršia verzia Kyrella, takže to musel byť jeho otec a vedľa Audette sa zjavil mix Kyrellových rodičov, takže jeho brat, Elijah.

,,Pokojne, Susanne. Nie sme tu sami." Odvetil Kyrellov otec.

,,Ako keby ti tá prvá nenarobila dosť veľké problémy, braček." Ozval sa Elijah.

,,Nyx je iná." Ozval sa Kyrell.

Svoju pozornosť som sústreďovala na svoju moc a udržiavala ich v spojení.

,,Dúfam, že si si tým istý." Odvetil Elijah.

,,Nie sme tu aby sme riešili milostný život nášho bračeka." Audette znela tak hrdo.

,,Máš pravdu," vzdychla jeho matka. ,,Milujeme ťa, Kyrell."

,,Nemôžete ma milovať," zamračil sa. ,,Zabil som vás a pripravil o život, ktorý ste mohli mať. Som len monštrum!"

,,Nebuď hlúpy, synak. Tvoja moc je obrovská a neovládal si ju. Nikto sa na teba nehnevá." Pousmial sa otec.

,,Teraz je rad aby si bol konečne šťastný TY." Usmiala sa Audette.

Cítila som vyčerpanosť, ktorá lomcovala mojim telom. Už v cirkuse, keď som sa snažila vyvolať duchov rodiny Thei a Navarra, vyčerpávalo viac ako som si dokázala predstaviť a to len preto, lebo boli Bohovia.

No tentokrát sa mi podarilo vyvolať všetkých štyroch Bohov. Síce som mala na Cranione viac síl ako na Zemi, nestačilo to. Z nosa mi začala tiecť krv a o malú chvíľu sa spustila aj z očí. Slzy krvi mi stekali dolu po tvári a moja moc pomaly slabla.

,,Kyrell." Šepla som.

Strácala som vedomie a chcela ho varovať, že má poslednú minútu ale nedokázala som to vysloviť.

Kyrell sa pozrel na mňa a keď ma zbadal. Rýchlo ma chytil do svojho náručia.

,,Čo sa deje, Cariño?" Vystrašene ma sledoval a svojou košeľou mi utieral krv z tváre.

,,Vynaložila obrovskú energiu na to aby vyvolala nás štyroch naraz. Jej telo sa snaží udržať spojenie." Vysvetľoval otec.

,,Musíš to zrušiť. Zruš to spojenie, Nyx!" Začínal panikáriť.

,,Začni žiť tak ako si zaslúžiš, synček." Započula som jeho matku.

,,Všetci ťa veľmi ľúbime. Už sa netrestaj za minulosť a začni žiť pre svoju budúcnosť." Ozvala sa Audette.

,,Aj ja vás ľúbim." počula som ten najkrajší hlas takmer pri mojich ušiach a práve vtedy som stratila vedomie.

Kyrell

Keď som pocítil ako sa telo Nyx uvoľnilo, chytil som ju za chrbát a jej telo chcelo padnúť na zem. Nedovolil som to. Jej hlava ovisla smerom dozadu a oči mala stále otvorené. Biela farba jej vypĺňala každý kúsok oboch očí ale o malú chvíľočku sa zjavila jej prirodzená farba, ktorá ma dokázala inšpirovať.

Celá moja rodina zmizla a zostal po nich len sivý dym, ktorý sa rozplynul po zemi ako hmla. Chytil som Nyx do náručia a premiestnil som nás do mojej izby. Položil som ju do svojej postele a bez čakania išiel do kúpeľni. Vzal som uterák namočený do vody a vrátil sa k nej. Chcel som ju utrieť od krvi. Nemohol som ju nechať celú zakrvavenú.

Stekance krvi mala po celej tvári až k výstrihu šiat. Tie jej vsakovali krv a tá pomaly začínala schnúť. Vyčistil som ju len tak ako sa mi dalo a otvoril dvere na balkón.

Tá žena mi dala možnosť vidieť svoju rodinu. Dala mi možnosť na nový začiatok. Myslel som si, že ma budú nenávideť. Sám sa nenávidím ale oni žiadnu nenávisť voči mne necítia. Som Nyx veľmi vďačný za to, čo pre mňa spravila.

Avšak aj to ľutujem.

Nechcel som aby stratila vedomie.

Nechcel som aby kvôli mne krvácala.

Ak by som vedel, že sa jej toto stane, nikdy by som s tým nesúhlasil. Nedovolil by som to.

Trvalo niekoľko hodín, kým sa začala preberať. Najprv sa len mrvila až sa zrazu posadila s hlbokým nádychom.

,,Si v poriadku?" Zľakol som sa.

,,Á-áno," prikývla a obzrela sa. ,,Vzal si ma do svojej izby?" Prekvapenie v jej tvári bolo veľké.

,,Samozrejme." Odvetil som.