Problémy cirkusu

420 40 1
                                    


Nyx

Nenávidela som dni bez neho. Celý svet sa mi hnusil, keď som nemala Kyrella pri sebe. Lenže neplánovala som mu odpustiť. Klamal mi vo veľmi vážnych veciach. Možno to všetko bolo len kvôli tomu aby som mu počala dieťa.

Oblečená v čiernom dlhom kabáte, som sa prechádzala po celom cirkuse. Pozerala som zvieratá a zdiaľky sledovala ľudí, ktorí kedy si boli mojimi najbližšími, no teraz mám pocit, že jediný, kto mi je srdcu blízky, je Kyrell.

Cítila som jeho temnotu v mojej krvi. Videla som ju v snoch. Stala sa mojou súčasťou a neplánovala odísť.

Najhoršie na tom všetkom bolo to, že vo mne rástlo nevinné stvorenie. Dieťa.

Naozaj riskol to, že môžem zomrieť?

Je to len dôkazom toho, že som bola preňho len vstupenka na slobodu?

Ako je možné, že som uverila všetkému, čo mi povedal?

Nikdy som nebola ženou, ktorá by naivne verila nejakému mužovi ale pri ňom a jeho klamstvách som si prišla ako tá najnaivnejšia na svete.

Vošla som do najväčšieho stanu, v ktorom sa odohrávali vystúpenia a zastavila som. Obzrela som sa okolo seba. Žiadni ľudia a ani zvieratá. Nikto.

Zhlboka som sa nadýchla a chcela vyvolať tú, ktorá ma vychovala. Videla som ju pred očami.

,,Nemôžem s tebou hovoriť. Nie je správny čas, Nyx." Smutne pozrela priamo do mojich očí a zmizla.

Vyparila sa.

Náhrdelník, ktorý patril Kyrellovi, zmizol z môjho krku a vyparil sa spolu s čiernym dymom. Môj krk zostal odhalený a cítila som sa videná.

Presne som vedela, čo to znamená. Našiel cestu ako ma nájsť. Vzal mi náhrdelník, ktorý ma pred ním ukrýval a teraz ma nájde.

Oči mi zbeleli a ja som pocítila kúsok minulosti. Preniesla som sa do dňa, keď sa u mňa po prvýkrát objavila schopnosť.

Flashback

Sedela som na okraji lesa, na jednom pni a hmkala si pieseň, ktorú som sa učila.

,,Ale ale, pozrime sa, kto to tu smrdí." Prišiel ku mne chlapec zo susedného domu.

Nikdy nechodil sám a preto som vedela, že niekde nablízku je aj druhý chlapec.

,,Choď preč, Michael." Zamrmlala som.

Michael a jeho banda boli zlí. Vždy si vybrali obeť, ktorú nejak šikanovali. Mňa vždy len urážali a sácali. Nikdy sa to neprenieslo do niečoho horšieho.

,,Snáď sa nebojíš," zasmial sa. ,,Dnes sme ti priniesli darček."

,,Nechcem." Hrdo som zdvihla nos.

,,Ale áno. Myslím, že chceš." Zasmial sa.

Spoza mňa prišiel druhý chlapec a v rukách držal drevenú škatuľu. Podal mi ju a vo mne sa nazbieral strach.

,,Otvor to." Prikázal mi.

Nechcela som ale ak by som to neotvorila, prinútili by ma. Pomaly som chytila vrch krabice a otvorila.

Slzy sa mi vtlačili do očí pri pohľade na tú hrôzu, čo som videla vo vnútry.
Čakala som od nich čokoľvek ale toto nie.

,,Čakala ráno pred mojim domom. Pýtala mlieko, tak som sa rozhodol, že ju treba potrestať." S úsmevom na perách pozrel do škatuly.

Bola tam moja čierna mačka, Witcheria. Zabili ju. Nejavila žiadne známky života. Otvorené oči boli bez duše a len tam ležala.

Prvá slza, ktorá dopadla na jej nevládne telíčko všetko zmenila. Všade naokolo sa objavil sivý dym a sformoval sa do niečoho, čo som nikdy nečakala, že uvidím.

Predomnou sa objavilo niečo neživé.

Duch.

Tváre na tvárach chlapcov boli biele až takmer smrteľne vyplašené

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Tváre na tvárach chlapcov boli biele až takmer smrteľne vyplašené. Mali slzy v očiach a nevedeli sa pohnúť.

Žena sa zasmiala priam bosorácky, až sa mi zježili chlpy na tele a zvážnela. Prižmúrila oči, sledujúc chlapcov.

,,Bu." Vybafla na nich.

Obom sa medzi nohami objavil fľak a s krikom sa rozbehli preč. Pri behu padali, potkýňali sa a zdvíhali.

Duch ženy sa otočil na mňa a vôbec nevyzerala tak strašideľne ako predchvíľou. ,,Ste v poriadku?"

,,Áno." Prikývla som a pocity sa mi miešali dokopy.

Na jednu stranu som sa bála a mala som chuť utiecť rovnako ako tí chalani ale na druhú stranu som mala pocit, že mi neublíži.

,,Nemusíte sa ma báť. Neublížim vám. Potrebovali ste pomoc a bola som najbližšie, preto ste ma vyvolali." Usmiala sa.

,,Čože?" Šepla som.

Koniec flashbacku

Stála som uprostred stanu a po líci mi tiekla jedna veľká slza.

,,Oh, nečakal som ťa tu." Usmial sa jeden akrobat Sam a za ním kráčal aj cvičiteľ tuleňov, Mark.

,,Len som chcela vidieť nejaké cvičenie." Vysvetlila som.

,,Vieš, Nyx. Keď si zmizla, dostali sme sa do problémov." Začal Sam.

,,Čože?" Zostalo mi ťažko.

,,Ľudia kupovali lístky hlavne kvôli tvojmu vystúpeniu. Keď si zmizla, žiadali vrátiť peniaze za lístky. Zostali sme v obrovských mínusových číslach. Najhoršie bolo, že sa toho hneď chytila konkurencia. Poslali na nás rôzne kontroli, pretože sme ľudí lákali na niečo, čo sme vtedy nemali. Teba." Vysvetľoval.

,,Nie." Vzlykla som.

,,Áno," Mark zastavil pri mne. ,,Pokazili nám meno a teraz k nám príde len pár ľudí na vystúpenie. Nemáme žiaden zisk a ani jedlo pre zvieratá. Blížime sa k zatvoreniu. Cirkus Elephant ponúkol, že zaplatí všetky náklady a budeme patriť pod nich."

,,Nie, to nie. Veď to sú zlí ľudia! Robia neľudské veci zvieratám a prístup k ľuďom je tiež neprijateľný!" Nahnevala som sa.

,,Nemáme inú možnosť." Vzdychol Sam.

,,Budem robiť vystúpenia!" Začala som hádzať návrhy. ,,Môžem sa zapájať do viacerých čísiel."

4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora