4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

,,Teba."

,,Dobré ráno." Hrdo som nakráčala do jedálni.

,,Dobré-...." Chcel pozdraviť ale v sekunde ako ma zbadal, všetko stíchlo a jediný zvuk, ktorý som počula, bolo hlasné preglgnutie.

Posadila som sa na svoje miesto a tvárila sa akoby sa nič nestalo. Vidieť jeho zúfalý a temný pohľad len dokazovalo aký vplyv naňho mám.

,,Prečo nie si oblečená?" Spýtal sa ľadovým tónom.

,,Som. Mám predsa košeľu." Odvetila som a usadila sa oproti nemu.

,,Moju košeľu." Podotkol a zasunul si stoličku ešte viac pod stôl.

Neodpovedala som. Len som mykla pleciami a začala si nakladať do misky rôzne druhy ovocia ako napríklad jahody a maliny.

,,Prečo máš moju košeľu, Cariño?" Jeho ruka dopadla vystretá na stôl a s prstami začal klopať po mohutnom dreve.

,,Roztrhal si mi šaty. Nemohla som ísť odhalená cez celý dom." Odvetila som.

,,Mohla si si dať šaty. Veď predsa si prišla na raňajky a nie si oblečená." Zamračil sa.

,,Po včerajšku si myslím, že mám právo prísť na raňajky v pyžame, keď sa necítim na šaty." Pohŕdavo som zdvihla nos.

,,Myslíš? Po tom čo si sa ma pokúsila zabiť? Alebo po tom, čo som ťa takmer pretiahol v mojej posteli?" Lenivo si oprel hlavu o operadlo stoličky a ďalej ma nespúšťal z očí.

Na lícach sa mi objavila jemná červená farba, ktorú som ignorovala. ,,Nie. Pretože si sa ma snažil ty zabiť svojou búrkou!" Odvrkla som útočne.

Kyrell sa zamračil ,,nechcel som ťa zabiť!" Precedil pomedzi zuby.

,,Tie podliatiny na mojom tele, hovorili niečo iné." Nepriateľsky som sa pozrela jeho smerom a do úst si vložila malinu.

Kyrell sa postavil a buchol do stola ,,nevedel som, že sa to takto zvrtne!" Oči mu zčernali.

,,Tak sa máš kontroľovať!" Pohyby som zopakovala po ňom a tiež som sa nahnevane postavila.

,,Snažím sa, lenže kvôli tebe tú kontrolu strácam!" Zasyčal.

,,No jasné, ešte to hoď na mňa!" Zvreskla som a rozhodila rukami.

Schmatla som svoju misku s ovocím, odsunula stoličku a nahnevane začala kráčať von z miestnosti. Keď som prechádzala okolo Kyrella, schmatol ma za ruku nad lakťom a pritiahol k sebe. Miska s ovocím skončila na zemi a ovocie rozsypané po zemi. Ocitla som sa v tesnej Kyrellovej blízkosti a opierala som sa o tvrdé drevo stola.

Nával rôznych emócií mnou lomcoval a pohľad do jeho očí, bol pohľadom do nekonečnej temnoty. Prisahám, že miestnosť okolo nás zmizla a zostali sme len mi dvaja.

,,Čo chceš spraviť?" Zatajil sa mi dych a sledovala jeho pekelne krásnu a temnú tvár.

Mlčky ma sledoval akoby nad niečím rozmýšľal. V ďalšej sekunde mu oči zčervenali ale po bielkach ani stopy. Stále v nich mal černotu.

,,Teba." Zavrčal a sledoval moje pery.

Oblialo ma obrovské teplo plné chtíču ,,čože?"

Jeho pery sa ocitli na tých mojich a celé moje telo zostalo paralyzované. Bozk som mu opätovala a všetko mi pripadalo tak správne.

Tanier, pohár a príbory ktoré boli na stole, Kyrell zhrnul dolu a popadali na zem. Taniere s pohármi sa rozbili a príbor štrngotal.

Chytil ma a posadil na stôl. Bozky boli čoraz vášnivejšie. Roztiahol mi nohy a postavil sa medzi ne. Rukami ma držal za stehná, pevne ich stískal a dával najavo svoju dominanciu. Naše jazyky navzájom útočili a bili sa o to, kto má navrch.

,,Pane, čo sa tu stalo?" Do miestnosti vbehli sluhovia.

Kyrell nahnevane zafunel a zaklonil hlavu. Hneď ako som sa spamätala, postavila som sa na vlastné nohy a vzdialila sa od neho.

Pri predstave, že som bola takmer hlavný chod pri raňajkách, ma oblieval pot. Previnilo som pozrela na sluhov, ktorý boli viac než šokovaní a rýchlim krokom ich obišla. Rútila som sa do svojej izby a snažila sa vymyslieť, čo ďalej. Sama som netušila, čo ďalej.

To, že bez hanby priznal svoj chtíč, ma zarazilo, pretože som to nečakala. To, že začal konať a nečakal, som tiež nečakala. Bola som dosť šokovaná tým všetkým, čo sa deje ale na druhú stranu som to mohla tušiť. MALA som to tušiť.

Vbehla som do svojej izby a v ušiach mala stále to jediné slovo, ktoré mi v kútiku duše, naháňalo strach.

Teba.

Teba.

Teba.

Žalúdok sa mi skrúcal pri predstave, že by to slovo premenil na realitu. Toho chlapa, mám nenávidieť. Je dôvodom, prečo nemám nikoho. Zavraždil mi celú rodinu a namiesto nenávisti k nemu pociťujem sympatie.

Zabuchla som dvere a oprela sa o ne. Klesla som na zem a tvár si vložila do rúk. Myslím, že zúfalstvo a túžba sa zmiešali dokopy a vytvárali vo mne chaos. Chaos, ktorý bude veľmi ťažké ovládnuť.

Žiaden muž vo mne nedokázal vyvolať ani z polovice to, čo dokázal on jedným pohľadom, jedným slovom, jedným momentom a to ma doháňalo do šialenstva.

Ale teraz som to nemohla vzdať. Nie teraz, keď s istotou viem, že má na mňa slabosť. Musím vymyslieť ako ho znovu budem provokovať.

Teš sa, tienik.