1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Prvé vymietanie

,,Žije tu ešte niekto?  Nejaký muž?" Spýtala som sa a otočená na ženu netrpezlivo čakala odpoveď.

,,Nie, len ja a Miranda." Odvetila.

Pozrela som na otca Chaviera a očami mu naznačila, že sa tu niečo deje.

,,Napite sa svätenej vody, sestra Nerrea. Vyčistite svoje myšlienky a pôjdeme sa pozrieť na Mirandu." Prehlásil.

Bez slova som vytiahla z tašky svätenú vodu a napila sa z nej. Slanosť sa rozliala na jazyku a trošku som musela prižmúriť oči.

,,Tadiaľ." Ukázala hore schodmi.

Vyšli sme von a presne som cítila, ktoré dvere to sú. Neviem to opísať. To zlo, tá temnota ma k sebe volala. Cítila som ako sa ma snažila vábiť a to ma desilo.

Sestra Mirandy otvorila dvere a ako prvý vošiel kňaz a za ním ja. V celej izbe bola tma. Záclony zastreté a príliš veľká zima.

,,Konečne ste sa na mňa prišli pozrieť?" Žena prehovorila ale jej hlas bol démonický. Na kňaza nepozrela ani raz. Sledovala len mňa s diabolským pohľadom.

,,Samozrejme. Chcem vidieť, čo za démona sa ukrýva vo vnútry nevinnej ženy." Zavrčal otec Chavier.

,,Ako sa voláš?" Spýtal sa démon v žene.

,,To je sestra Nerrea." Odpovedal otec Chavier za mňa.

,,Klamár, klamár," zasmiala sa žena. ,,Nie je sestra. Ešte sa Bohu neoddala."

Ten démon ihneď zo mňa vycítil, že som ešte nezložila sľub a to znamenalo, že to je zlo vyššej úrovni.

,,Ide len o písomnú formu. Dušou mu oddaná som." Hrdo som zdvihla nos.

,,Nie si." Posadnutá žena ma sledovala a doslova odmietala zo mňa spustiť oči.

Razom sa nadýchla, jej pohľad bol ľudský a ja som na svojom krku pocítila vrelý dych. Bol tak blízko. Zatajila som dych a čakala, čo sa bude diať potom.

,,Pomôžte mi, prosím!" Rozplakala sa žena a s ďalším hlbokým nádychom, ostala opäť posadnutá.

,,Nie je čas, sestra Nerrea. Musíme konať hneď." Vystrel sa otec Chavier a spod rúcha vytiahol kríž.

S hlbokým nádychom som upriamila pohľad na ženu a začala sa modliť. Prežehnala som sa. ,,Otče náš, ktorý si na nebesiach."

Dotoho otec Chavier začal odriekať rovnakú modlitbu somnou. Vystrel kríž priamo pred posadnutú ženu a tá so sebou trhla.

Malo to oslabiť toho démona vo vnútry tej ženy. No on len pokojne sedel v tele ženy a sledoval ma s úsmevom na tvári.

,,Si strašne krásna, Nerrea." Démon sa pohral s mojim menom.

Snažila som sa ignorovať to, čo mi vravel no moje telo naňho reagovalo zvláštne a on to videl.

,,Ignoruj ho, sestra. Sústreď sa na modlitbu." Otec sa ma snažil ujistiť.

,,Snažíte sa mi zabrániť ochutnať jej nevinnosť, otče?" Zasmial sa.

,,V mene otca, nášho Boha, ťa vyzývam, povedz svoje meno." Zakričal otec Chavier.

Démon v tele ženy úplne ignoroval všetky modlitby a aj otcove slová a zaujímalo ho len jedno. Ja.

,,V mene otca, nášho Boha, ťa vyzývam, povedz svoje meno." Zopakoval to.

,,Moje meno vedieť nechcete," démon sa prinútil pozrieť na otca s opovrhujúcim pohľadom. ,,Stál som tam, kde stojíte teraz vy. Na ceste k Bohu. Bol som jeho služobníkom rovnako ako vy."

,,Povedz -...to-.. meno!" Oblial ho svätenou vodou, čo len nepríjemne zasyčalo a jeho pohľad opäť skončil na mne.

,,A nevieš nás do pokušenia ale zbav nás zlého." Šepkala som si.

,, Lucifer." Započula som a kyslík v mojich pľúcach sa stratil.

Zdvihla som hlavu, ihneď som nadviazala očný kontakt a snažila sa ho čítať. Ovládla ma zvedavosť. Démona nemožno vypudiť, kým nepovie svoje meno. Až vtedy možno začať s exorcizmom.

,,Modli sa, Nerrea." Prikázal mi otec Chavier, čo ma priviedlo k rozumu a opäť sa začala modliť.

,,Tento svätý kríž, nech mi je svetlom. Lucifer! Diabol! Osloboď tú nevinnú dušu, nech nie je tvojim väzňom. Choď preč, Satan! Nezvádzaj ju k márnostiam. Nenahováraj jej zlé myšlienky! Sám si vypi svoje jedy! Odíď, satan!!" Kričal otec Chavier.

Fŕkal svätenú vodu, pritláčal kríž na čelo uviazanej ženy a odriekal exorcizmus.

,,Patetické." Zasmial sa démon a v tom sa stalo niečo nečakané.

Žena odpadla a v zápätí začala zvracať čierny sliz. Oči mala opäť ľudské a celá sa triasla. Vzduch v miestnosti zostal teplý a príjemný. Všetká temná atmosféra bola preč a žena plakala od radosti.

,,Je preč." Šepla.

Pomaly som podišla k oknu a odostrela. Hmla v okolí domu je preč. Otočila som sa a obzerala si izbu. Nebola som si istá tým, že je po všetkom.

Bol to diabol. Sám diabol a ten exorcizmus mu absolútne nič nerobil. Prečo by sa vzdal len tak?

,,Musíte sa vykúpať vo svätenej vode." Usmial sa otec Chavier.

On a aj sestra Mirandy odišli do kúpeľni a napustili vodu. Musel ju posvätiť. Žena sa pomaly postavila a slobodne sa vystrela.

,,Ako sa cítite?" Spýtala som sa.

,,Po únavných dňoch sa konečne cítim ako ja," usmiala sa a objala ma. ,,ďakujem."

,,Prečo išiel po vás?" Šepla som zvedavo.

,,Chce vstúpiť na Zem." Šepla.

,,Prečo?" Nerozumela som.

,,Diabol si hľadá ženu," zašepkala tichým hlasom. ,,Vybral si vás."