1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Druhé vymietanie

,,Ty si si ju vybral," vzdychol a začal sa veľmi smiať. ,,Ty si si vybral za nevestu ženu, ktorá ťa z duše nenávidí a jej duša a telo patria Bohu? Ale no tak, Lucifer."

Otec Chavier na mňa vystrašene pozeral ale počuť tie slová z úst démona, mi spôsobovalo chvenie. Cítila som ako stál zamnou a chránil ma.

,,Povedz svojmu farárkovi jeho meno, Nerrea." Zašepkal mi do ucha Lucifer.

,,Volá sa Asmodeus." Pozrela som na farára a držala v ruke ten zlatý kríž.

,,Dobré dievčatko. Zato ťa v noci odmením." Zacítila som jeho prsty na mojom krku.

Zalapala som po dychu a snažila sa nevydať žiadnu reakciu. Bolo mi ťažko z toho, čo robil a čo mi jeho dotyk spôsoboval, no musela som sa sústrediť na exorcizmus.

Asmodeus v mužovom tela spadol na zem akoby ho niečo priklincovalo a nedokázal sa pohnúť.

Otec Chavier k nemu pribehol a začal vymietať. ,,Tento svätý kríž, nech mi je svetlom. Asmodeus! Diablov sluha! Osloboď tú nevinnú dušu, nech nie je tvojim väzňom. Choď preč, Satanova krv! Nezvádzaj ju k márnostiam. Nenahováraj jej zlé myšlienky! Sám si vypi svoje jedy! Odíď, satanov otrok!!" Kričal.

Muž sa začal triasť. Celé telo sa mu triaslo akoby ma epileptický záchvat a razom z neho vyletela čierna tekutina, ktoré mu spadla do tváre. Vtedy Lucifer uvoľnil mužove telo a ten sa prevrátil na štyri. Začal zvracať ešte viac a vykašliavať všetkú temnotu.

,,Ďakujem." Šepla som si do rúk ale patrilo Luciferovi.

,,Oh, zlatíčko," šepol. ,,Nespravil som to len tak. Ja si vezmem niečo na oplátku."

,,Čo?" Vystrašene som hľadela na muža ale všetká pozornosť mierila na Lucifera.

,,Tvoju nevinnosť." Zmizol.

Cítila som ako sa vyparila jeho prítomnosť a ja som zostala nesvoja.

,,Ako sa cítite? Ste v poriadku?" Farár pribehol k mužovi a ten sa posadil a zhlboka dýchal.

,,Je preč. Ďakujem vám. Zachránili ste mi život." Usmial sa.

Farár sa usmial a jeho oči mierili na mňa, no úsmev zmizol. S ustarosteným pohľadom na mňa hľadel a mlčal.

,,Vezmite ho a dohliadnite nato, že sa vykúpe vo svätenej vode. Celú noc zostaňte s ním a ak sa nič neudeje, všetko je v poriadku. Avšak nič by sa udiať nemalo," otec Chavier sa otočil na farára a vzal si kufrík.

Otec Chavier sa postavil predomňa a pozrel na šaty.

,,Čo sa deje, otče?" Spýtala som sa.

,,Tie šaty musíme spáliť." Pozrel na diabolské znamenie.

,,Vykonám hneď ako prídeme do lietadla." Prikývla som.

,,Nie. Spálime ich tu." Zašepkal.

,,Môžete sa prezliecť v tamtej miestnosti." Domáci farár ukázal na dvere.

Sklonila som hlavu a bez slova s taškou odišla. Zavrela som sa v miestnosti. Vyzliekla si šaty a zostala šokovaná. Tam, kde som mala predtým nakreslený kríž krvou, bol pentagram s rohmi a na jeho vrchu kráľovská koruna. Priamo medzi mojimi prsiami.

Chytila som si to a chcela to zmazať ale nešlo to. Vyzeralo to ako tetovanie akurát, že to bolelo a vyzeralo to ako vyrezané. Bola som vydesená a netušila, čo to má znamenať ale dostala som obrovské nutkanie zakričať na toho, kto bude vedieť, čo to znamená.

Odolala som túžbe vykríknuť jeho meno a obliekla sa skôr ako to niekto zbadal. Dala som si bledé kvetinové šaty s krátkym rukávom a šaty, ktoré boli poznačené diablovým symbolom, spálila v umývadle.

Vyšla som von a pozrela na otca Chaviera. ,,Môžeme ísť? Taxík nás čaká pred kostolom." Spýtal sa.

Súhlasne som prikývla a odišli sme do dažďa. Nemala som žiadne oblečenie, ktoré by bolo vhodné do dažďa a preto mi nezostávalo nič iné, len zmoknúť.

Prebehli sme a sadli sme si. Taxík nás odviezol na letisko, priamo k lietadlu a keď sme sa ocitli len mi dvaja v lietadle, otec Chavier poprvýkrát prehovoril.

,,Počula si celý rozhovor, Nerrea?" Začal. ,,Ja som počul len časť."

,,Ako to myslíte otče?" Nerozumela som.

,,Počul som toho muža, čo bol posadnutý. Rozprával sa s Diablom ale toho som nepočul. Ty áno?" Pozrel na mňa.

,,Len jednu vetu."  Zaklamala som.

Prečo som klamala? Prečo som nedokázala a nechcela povedať pravdu?

,,Akú?" Spýtal sa.

,,Len mi povedal meno toho démona v mužovi. Nič viac." Tvárila som sa nevinne.

,,Prečo ten muž povedal, že si ťa vybral?" Sledoval ma.

,,Neviem. Netuším. Počula som to prvýkrát." Ďalšie klamstvo.

,,Zachránil ťa, Nerrea. Ak by nezastavil toho démona a neprinútil ho, kľaknúť si na kolená, ublížil by ti."  Zdvihol obočie.

,,J-ja v-viem." Zakoktala som sa.

,,Ak to znamená, že Diabol si ťa vybral, je to pre teba nebezpečné, kým nie si upísaná Bohu. Len čo prídeme do Vatikánu, zvolám poradu a rozhodne sa o ďalšom postupe." Nervózne klopkal s prstami po opierke.

Mlčala som. Zhrešila som dvakrát za pár minút kvôli Diablovi. Prečo som to spravila?! Čo sa to somnou deje?

Zmĺkla som a nepovedala ani slovo. V podstate som bola vydesenejšia ako keď som sa rozprávala s Luciferom. Nevedela som, čo čakať od cirkvy. Čo somnou budú chcieť spraviť? Nemám nikoho okrem cirkvy som v nej od malička.