1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Hľadanie samej seba

Striaslo ma z myšlienky, ktorá mi napadla a postavila sa. Chcela som odísť, vrátiť sa do môjho domu a zabudnúť nato, čo sa tu stalo ale nohy ma nespolúchali. Moje predstavy z úteku sa menili na ešte hriešnejšie, až som sa obávala, že sa somnou niečo deje.

Nemala som tu byť. Nepatrila som do neba. Som len obyčajná hriešnica, ktorá sa tu ocitla náhodou.

Zlaté tetovania, ktoré mi zdobili telo, príjemne hriali a upokojovali ma. Dodávali mi energiu a sebavedomie, ktoré mi chýbalo aby som pokračovala v tom, čo som tu pred chvíľou predvádzala.

S jedným hlbokým nádychom som opatrne pozrela na obraz, priamo na oči Satana, ktoré ma vyzývali a vyhral.

Pýcha a hrdosť sa preliali mojim telom. Drzom som zo seba spustila šaty, ktoré spadli na zem a posadila sa na koniec postele, tesne pod obraz Diabla.

Natiahla som sa po vibrátor, chytila ho pevne do ruky a pozrela naň. Oči sa mi z hračky presunuli na obraz. Nemohla som si pomôcť ale jeho pohľad vo mne vyvolával všetko, čo cirkev zakazovala.

Nachvíľu som zastavila. Napadlo mi, že to spraviť nemôžem, pretože som určite panna ale môj vnútorný hlas ma priam okríkol, že nie som.

Vibrátor som oblízala po celej dĺžke od hora až po špičku a vnorila si ho hlboko do úst. Po celý čas som hľadela na tvár chlapa, ktorý vo mne vyvolával túžbu a vzrušenie.

,,Mám si to užiť, hm?" zapla som ho a on začal vibrovať. ,,To si teda užijem, neboj sa."

Odhodlanie v mojom hlase bolo veľmi citeľné a odvaha, ktorá pohltila moje telo, mi dopomohla k činom.

Priložila som si vibrátor ku klitorisu, nahlas vzdychla a vnorila do svojho lona. Miestnosťou sa ozval slastný ston, vychádzajúci z môjho hrdla a vibrácie mierili priamo na to najcitlivejšie miesto na tele.

Zaklonila som hlavu, zatvorila oči a oddávala sa tomu uvoľňujúci u pocíti, ktorý ma napĺňal. Cítila som, že ma sleduje. Bola som takmer presvedčená, že sa na mňa díva cez ten majestátny obraz.

Začala som pohybovať panvou a rovnako aj vibrátorom, v podbrušku som si vytvárala tlak a blížila sa k vyvrcholeniu, ktoré som tak nutne potrebovala. Moje telo po ňom prahlo.

,,A-..a-...aaaah," prsty som priložila na priam rozdráždený klitoris, začala si ho masírovať a pomaly sa ocitala v raji.

Orgazmus prišiel s obrovským návalom, ktorý som pocítila až v palcoch na nohách a celým telom cestoval ako obrovský a nespútaný hurikán.

Vytiahla som zo seba vibrátor a pustila ho. Vypnutý spadol na zem, párkrát sa pokotúľal a zostal pokojne ležať. Vyčerpaná a vyštavena som si ľahla do stredu posteli a čakala, kým zo mňa zmizne posledná kvapka vzrušenia.

Obraz sa opäť zmenil. Zo Satana bol opäť anjel. Nevinný, odetý v bielom akoby za nič, čo sa tu stalo, nemohol.

Začínali sa vo mne objavovať výčitky, že som si niečo také dovolila. Bol to jeden z najhlavnejších hriechov a predsa ja som bola anjel s krídlami.

Oblečená s taštičkou v ruke, som sa vrátila k sebe domov a vibrátor si skryla do nočného stolíka. Umyla som sa a odišla do postele.

Prvá noc, druhý sen a opäť ma ten cudzinec trýznil. Lízal mi bradavky, lono a aj zakázanú dierku, no neukázal mi tvár. Spôsoboval mi muky tým, že ma v snoch uspokojoval a po zobudení, som pociťovala čisté zúfalstvo spojené s frustráciou a zanedbaním.

Jediné, čo som si pamätala, čo sa mi doslova vrylo do pamäte, bol jeho piercing v jazyku. Zbožňovala som, čo s ním stváral na mojom tele. Poznala som ho. Neviem odkiaľ, neviem ako a nemám poňatia, či len nie som blázon.

Celé dni som trávila v knižnici a čítala všetky rôzne knihy. Už som rozumela, čo znamenalo, byť anjel. Každé slovo, ktoré som prečítala, sa zarylo do pamäti. Prišla som si ako chodiaca encyklopédia.

Pamätala som si celú históriu, ktorá sa udiala a naučila sa elegantnosti. Lietala som ako dáma. Moje pohyby boli jemné, nežné a so všetkou etiketou, ktorú som vedela po prečítaní.

Napriek všetkým pozitívam som tušila, že tu nemám byť. Nechcela som tu byť. Moje vnútro cítilo, že patrím niekam inam ale kam?
Na Zem medzi ľudí?

Dlhé týždne som hľadala spôsob ako sa odtiaľto dostať ale nenašla som ho. Prešla som stovky kníh ale nikde sa o tom nepísalo. Žiadna zmienka ani nákres.

Vyšla som z knižnice tak ako každý deň, hlboko v noci, keď už všetci spali. Pomaly som kráčala po chodníku, hore schodmi a zastavila pri fontáne na nádvorí.

Ešte som nemala možnosť, obhliadnuť si ju úplne z blízka. Podišla som k nej, nahla sa nad vodu a na dne videla modré žiarivé safíry. Čistá, priezračná voda sa nádherne ligotala a vstrede fontány, boli sochy dvanástich malých anjelov, ktorím z úst tiekla voda naspäť do priezračnej vody.

,,Si veľmi zvláštna duša, Nerrea," započula som zasebou hrubý hlas a v momente mnou prešli zimomriavky. ,,Máš tu všetko, načo pomyslíš ale predsa hľadáš cestu preč." Kúsok odomňa stál náš stvoriteľ s rukami za chrbtom ako vojak.