1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Pani moja

Ešte v to ráno sme odišli zo školy s ďalším úspešným exorcizmom. Vstúpili sme do lietadla a  chceli sa vrátiť do Vatikánu ale keď sme sa usadili v lietadle, dostali sme telefonát.

,,Zmena plánu. Letíme do Sakramenta v Kalifornii." Otec Chavier znel nervózne.

,,Deje sa tam niečo?"

,,Vraj tam potrebujú našu pomoc." Zašepkal a dal si dolu kríž, ktorý nosil okolo krku.

Vrch kríža otvoril ako malú fľaštičku. ,,Daj mi prst."

,,Prečo?" Mala som strach.

,,Povedali, že ten démon je nebezpečný a mám ti dať toto."

,,Čo to je?" Nedôverčivo a vyľakane som si to obzrela.

,,Je to krv pána. Dáva sa len vo výnimočných prípadoch."

,,Pána?" Vypúlila som oči.

,,Áno."

,,Môžem vám veriť, otče?"

,,Áno, nič sa ti z tej krvi nestane. Sľubujem." Priložil mi fľaštičku k prstu a vylial mi naň jednu kvapku krvi.

Chcela som to ochutnať? Nie.
Cítila som sa pri tom bezpečne? Nie.
Absolútne som nemala dobrý pocit z toho, čo sa deje. Zatvorila som oči, prst si vložila do úst a krv oblízala.

Rozliala sa mi v zostať chuť železa a chvíľu som sa cítila zvláštne. No keď som poprvýkrát otvorila oči, všetko mi prišlo normálne.

,,V poriadku?" Spýtal sa ma kňaz.

,,Áno."

,,Dobre." Usmial sa a o malú chvíľu si kríž vrátil na krk.

Vzlietli sme a odišla som si ľahnúť. Do Sakramenta sme prileteli okolo obeda a nasadli do taxíka. Viezol nás na okraj mesta, kde takmer nebol život len jedna farma na okraji lesa.

Ovládol ma strach. Čím bližšie sme boli k farme, tým nepríjemnejšie som sa cítila. Už z diaľky bolo cítiť démona.
Len čo sme vystúpili, do nosa mi udrel silný smrad síry a zima.

S otcom Chavierom sme si vymenili pohľady a moje oči zamieril na horné poschodie. V okne som zbadala muža, ktorý sa na mňa pozeral s očami démona a usmieval sa.

Striaslo ma.

Keď sa otvorili dvere od domu, zbadala som ženu a von vybehli tri deti a jedna staršia dcéra, ktorá mohla mať sedemnásť rokov. Najmladšie malo tri roky, ďalšie päť a posledné sedem. Žena bola celá strhaná, unavená a po tele mala modriny.

,,Otče. Deti tu nesmú zostať!" Šepla som mu.

,,Ja viem," vzdychol a otočil sa na taxikára ,,vezmite ich prosím do najbližšieho kostola."

,,Musíte odísť. Nesmiete tu zostať už ani minútu." Šepla som a z domu vyšiel miestny kňaz.

,,Vďakabohu," otec Chavier prešiel ku kňazovi ,,odveďte deti a ženu do kostola alebo k vám na faru. Musia byť v bezpečí."

,,Vezmite len deti. Ja od svojho muža neodídem." Neoblomnosť v jej hlase bola silná.

,,Pani, je to nebezpečné." Otec Chavier sa ju snažil presvedčiť.

,,Nie, otče. Svoje rozhodnutie nezmením," žena si utrela slzu a otočila sa na najstaršie dcéru ,,daj na ne pozor, kým nebude po všetkom."

Dievča prikývlo a všetci si bežali sadnúť do auta. Taxík odšiel a pred vchodom sme zostali stáť len traja. Nepríjemný pocit vo mne pretrvával, pretože  démon na mňa neustále hľadel a neskrýval sa.

,,Poďte sa prejsť, pani." Otec Chavier ukázal žene na ich záhradu a ona sa neisto pozrela smerom.

,,Nie!" Počula som démonské zavrčanie a keď som pozrela do okna na poschodí, nikto tam nebol.

Žena sa nepohla ani o jeden krok. ,,To nejde."

,,Bojíte sa démona?" Usmiala som sa ,,ten by mal mať strach z toho, čo ho čaká. Nebojte sa, už vám neublíži." Ujistila som ju a natiahla k nej ruku.

Že a neisto prekročila prah domu a vyšla von. Zhlboka sa nadýchla akoby opäť vedela dýchať a podišla ku kňazovi.

,,Počkaj tu, Nerrea." Povedal kňaz a naznačil aby som strážila démona.

Obaja odišli dolu do záhrady a ja som sa usadila na schodoch na terase.

,,Ešte nie si sestra. Nie si mníška." Započula sa od dverí.

,,Nie, ešte nie." Odvetila som a otočila som sa naňho.

Stál medzi dvermi a posadil sa priamo pri prah. Nevyzeral, že by mi chcel ublížiť. Skôr mi prišlo, že by sa chcel len rozprávať.

,,Prečo?"

,,Posledný démon ma včera chcel znásilniť a obetovať pri rituáli, čo myslíš?"

,,Hah," zasmial sa ,,kto to bol?"

,,Archor."

,,Starý lišiak." Démon sa usmieval od ucha k uchu.

,,Čo si zač? Cítim z teba nadprirodzeno."

,,Ty mi povedz."

,,Neviem sa rozhodnúť. Cítim z teba Diabla ale cítim aj Boha," sledoval ma ,,kto si, dievčatko?"

,,To sa nedozvieš." Mykla som pleciami ,,čo si za démona?"

,,Chceš aby som ti povedal meno?" Pobavene sa pozrel ,,takto to nefunguje."

,,Si jeden z princov, však?"

,,Šikovná." Priznal.

,,Povedz, démon.." zamyslela som sa ,,hriech, ktorý zobrazuješ, je mojim hriechom?"

Démon sa mi zapozeral do očí a usmial sa. ,,Nie je, pani moja. Ešte ho nevlastníš."

Postrehla som to slovo 'Pani moja' a spozornela.

,,Prosím?" Zdvihla som obočie.

,,Neveril som, že si Satan niekedy nájde nevestu a ešte k tomu takmer mníšku." Zasmial sa.

,,Mlč." Šepla som, pretože som videla ako sa blíži Otec Chavier s tou ženou.