1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Nočná návšteva

Šok.

Zimomriavky.

Strach? Nie. Zvedavosť.

,,Mňa? Čo tým myslíte?" Zhíkla som.

,,Viac neviem. Chcel len aby som vám niečo odkázala." Šepla.

,,Čo to je?" Nedočkavo som čakala, čo povie.

,,Že si po vás príde." Zťažka preglgla a mňa striaslo.

Musela som sa prežehnať. Tep som mala veľmi rýchly a netušila som ako sa postaviť k tejto  situácii.

,,Môžete si ísť dať kúpeľ." Usmial sa otec Chavier.

Miranda ma nechala v izbe samú a stratenú v myšlienkach.

,,Nerrea." Započula som pri uchu a keď som sa zvrtla, nikto tam nebol.

Do miestnosti vošiel otec Chavier a spokojne ku mne pristúpil. ,,Boli ste dobrá." Usmial sa a spravil mi kríž na čelo.

,,Kedy odchádzame, otče?" Spýtala som sa.

,,Miranda chcela aby sme zostali cez noc, takže odídeme zajtra ráno. Som zato rád. Aspoň dáme pozor, či sa v noci nebude niečo diať." Začal kráčať von.

,,Sestra, Nerrea. Poďte ukážem vám vašu izbu."  Usmiala sa sestra Mirandy, ktorá vošla do izby.

Išla som s ňou, ukázala mi izbu a odišla. Zostala som sama. Pomaly som sa prechádzala a obzerala si tú malú izbu. Jedna posteľ, nočný stolík a prázdna komoda.

Bola som nesvoja. Netušila som, či to myslela vážne. Do večera som sa z izby nepohla a stále som bola myšlienkami úplne bezmocná.

Večera prebehla v pokoji a keď som sa vrátila do izby, obliekla som si dlhú bielu nočnú košeľu a ľahla si do postele. Zaspala som krátko nato.

Uprostred noci som sa zobudila a zhíkla, pretože sa mi sníval veľmi zlý sen. Boli to následky exorcismu. Unavovalo to a vždy sa mi pár dní snívali zlé veci.

,,Zlý sen?" Započula som mužský hlas na druhej strane izby.

Takmer som vyskočila von oknom od ľaku. ,,Kto si?"

Musela som priznať, že hlas bol veľmi príťažlivý a mužný.

,,Chceš dvakrát za deň počuť moje meno, drahá?" Zasmial sa. ,,Kedy ho budem počuť ja z tvojich úst?"

,,Chceš ma posadnúť?" Spýtala som sa mierne vyľakane.

,,Nie. To v pláne naozaj nemám." Pobavene sa prechádzal po izbe ale nemohla som ho vidieť.

Bol neviditeľný. Počula som len kroky.

,,Tak čo potom odomňa chceš?" Spýtala som sa.

,,Všetko sa dozvieš v pravý čas, drahá." Bol kúsok odomňa.

,,To, čo povedala Miranda, je pravda?" Pokračovala som.

Môj strach zmizol a zobudila sa zvedavosť.

,,Neviem, o čom hovoríš." Opäť sa prechádzal.

,,To, že si si ma vybral za nevestu." Hrdo som zdvihla zrak.

,,Znie to z tvojich úst ešte lepšie, než som si myslel." Povedal pobavene.

,,Tak je alebo nie?" Nedočkavo som žmolila paplón.

,,Áno." Priznal.

,,Ale prečo ja? Prečo si nevyberieš nejakú ženu, čo je zlá. Čo ak o to nestojím?" Zamračila som sa a postavila sa.

,,Prečo by som to robil? Drahá, zabúdaš na jednu vec. Bol som anjel. Bol som ako ty. Nevinný a bez hriechov." Stál tesne predomnou ale nevidela som ho. Opantávala ma len jeho vôňa temnoty.

,,Vydal si sa na cestu bez Boha, chcel si vládnuť a začal žiť v hriechoch." Vyprskla som.

,,Chcel som vládnuť a vládnem. Som Diabol." Počula som z jeho hlasu hrdosť.

,,Hriechy sú zlé." Bránila som sa.

,,Povedz mi jeden jediný dôvod." Stál predomnou. Bola som si tým istá.

,,Pretože-..." stíchla som.

,,Pretože ti to povedali tam tí dedkovia? Ale no tak, drahá. Čo vieš o hriechoch? Koľkokrát si zhrešila?" Usmial sa. Cítila som ten jeho vabivý úsmev.

,,Zhrešila som." Zdvihla som nos.

,,Ale nehovor," zasmial sa pobavene. ,,Hnev a pýchu zvládaš luxusne. Cítim to z teba," zostal ticho a o chvíľu opäť prehovoril. ,,Cítim aj obžerstvo."

,,Čože?" Tým obžeratvom ma vykoľajil.

,,Mrhala si jedlom a viem aj o tom, že si jeden čas fajčila. To je obžerstvo, drahá." Zašepkal mi pri uchu.

Trhlo mnou a musela som sa otočiť. Nikto tam nebol.

,,Viac ich nemám. Boh mi ich odpustil." Snažila som sa myslieť pozitívne.

,,Klameš, Nerrea. Cítim aj lenivosť," odvetil. ,,Tsk, tsk, tsk. Nechcelo sa ti chodiť do kostola, na spovede a ani na povinné modlenie."

,,Nie. Som dobrá. Nespravíš zo mňa zlého človeka." Zhíkla som.

,,Hriechy sú ľudské, drahá. To, že ich máš dokazuje, že si živá bytosť. Nie to, či si dobrá alebo zlá." Šepkal predomnou.

,,Snažíš sa mi povedať, že hriechy nie sú zlé?" Zdvihla som neveriacky obočie.

,,Čo je zlé na smilstve?" Začal.

Ešteže bola tma. Mala som ružové líca.

,,Všetko. Ak sa dvaja nemilujú, nesmú sa poddať sexuálnym chutiam. Prečo odovzdať telo niekomu, kto nemiluje?" Spanikárila som.

Nočná košeľa zo mňa zmizla, doslova ju zo mňa strhlo a zostala som úplne nahá. Chcela som sa zakryť ale nešlo to.

Ucítila som dotyk dvoch prstov na hrudi. Prešiel mi po tvrdých bradavkách a mieril smerom dolu.

,,Prosím. Nechytaj ma. Nechcem zhrešiť." Hlas sa mi triasol.

Nepočúval a priamo sa dotkol mojej vagíny. Jemne ma tam hladil svojimi mužnými prstami a ja som pociťovala nepoznané.

,,Vidíš? To, čo cítiš, je chtíč, vzrušenie a prichádzajúca slasť. Nie je na tom nič zlé, uspokojiť vlastné potreby. Žiadne zlo," šepkal a razom ma pustil. ,,A do budúcna, drahá. Ak by si naozaj nechcela aby som sa ťa dotýkal, nedokázal by som sa k tebe priblížiť." Pohladil ma po líci a v momente som zaspala.