1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Všetky hriechy

Naozaj to myslí vážne? Naozaj povedal to, čo som počula? Bola to len halucinácia?

,,Chutíš tak sladko, drahá. Chýbala si mi."

,,Prečo si ma nevedel nájsť?" Prestala som ho bozkávať.

,,Neviem." Zdvihol ma do náručia a posadil sa somnou na posteľ vedľa kufra ,,nestalo sa niečo? Niečo, čo by zato mohlo?"

Zamyslela som sa nad všetkým ale nič ma-... ,,krv," zhíkla som.

,,Aká krv?"

,,Otec Chavier mi povedal, že musím si dať kvapku krvi, pretože sa obával Leviatana."

,,Akú kvapku krvi?" Lucifer vyzeral ustarostene a v jeho tvári sa odrážalo zmätenie.

,,Božiu."

,,Ty si sa napila Božej krvi a to malo následky, že som ťa nemohol nájsť a ani som ťa necítil?"

,,Asi áno. Povedal mi, že ma to ochráni pred démonom ale nefungovalo to. Mohol sa ma dotknúť a rovnako tak-..."

,,Ako sa ťa dotkol?" Zavrčal.

,,Omráčil ma fackou a udrela som si hlavu o stôl."

,,Zabijem ho piatykrát!"

,,Lucifer," chytila som mu tvár oboma rukami ,,myslíš, že mi dal tú krv aby prerušil spojenie medzi nami dvoma?"

,,Je to naozaj možné. Skúšajú, čo zaberie." Zamyslel sa.

,,Čo-.." chcela som niečo povedať ale niekto nás vyrušil.

Klop klop klop

,,Nerrea? Si tam?" Spýtal sa otec Chavier.

,,Áno, ja som sa len chcela prezliecť." Postavila som sa a upravila sa.

,,Musím vysvätiť izbu."

Vzala som si do ruky jedny biele šaty, ktoré som vytiahla z kufru a odomkla. Dnu vošiel kňaz a začal si odriekať modlitbu.

,,Idem sa prezliecť do kúpeľni."

,,Dobre, odchádzame za desať minút. Deti sú už na ceste sem."

Bez slova som odišla a zamkla sa v kúpeľni. Vyzliekla som si šaty a zostala nahá.

,,Kde máš spodné prádlo?" Započula som Lucifera.

Sedel na rohu vani a so založenými rukami ma sledoval. ,,Nemám."

,,Prečo nie?" Postavil sa a podišiel ku mne. Zastavil tesne zamnou, prešiel mi po pokožke a dal nakraj vlasy.

,,Je to moja vec." Zamrmlala som.

Prehol ma nad umývadlo a pritisol sa ku mne. Začal mi hladiť vagínu a cítila som jeho dych v blízkosti môjho chrbta. Dýchal mi naň takmer vrelý vzduch, čo mi spôsobovalo vzrušujúcu triašku a môj napätý výdych naznačoval, moju túžbu.

,,Mmmm..." Započula som a razom sa jeho jazyk objavil na mojom chrbte.

Opäť som cítila jeho piercing, ktorý mu neskutočne pomáhal v tom aby som po ňom túžila viac a viac.

,,Prečo mi to robíš?" Šepla som.

,,Pretože to je príliš vzrušujúce. Vidieť ťa v rozpakoch, vzrušenú, vlhkú a roztúženú," oblízal mi veľké miesto na chrbte ,,Moja drahá nevestička. Máš všetky hriechy na svojom tele a aj duši. Vieš, čo to znamená?"

,,Č- čo?" zakoktala som sa.

,,To, že ťa budem môcť pekelne pomilovať." Vzrušene odpovedal a pritlačil svoj skrytý rozkrok v nohaviciach o môj zadok.

,,Nie. Teraz nie." Zhíkla som.

,,Samozrejme, že nie. Dýcha ti na päty ten starý dedko. Si v čerstvo vysvätenom dome a ja mám rád samotu. Keď budeš sama, vtedy ti ukážem pravú rozkoš, drahá." Vystrel ma a jemne ma pobozkal na krku.

,,To sa nestane. Nenechá ma samú a vždy bude niekto kúsok odomňa."

,,To nechaj na mňa." Šepol a zmizol.

Otočila som sa a chcela sa pozrieť na tie čerstvé tetovanie, ktoré ešte mali na sebe Luciferove sliny.

Závisť a hnev.

Pozerala som na všetky svoje tetovania a naozaj som mala všetky hriechy. Neverila som vlastným očiam. Ja, Nerrea, mám všetky tetovania. Ľutujem to? Neviem.

Celý život som vydržala nezhrešiť a teraz, na svojom chrbte nesiem všetky hriechy.

Obliekla som sa do bielych šiat, ktoré boli aj posledné a opäť si spravila drdol. Upravila som sa a ešte chvíľu sa sledovala v zrkadle.

Vyšla som von a vrátila sa do vysvätenej izby. Zatvorila som si kufor a položila ho na zem. Začala som ho ťahať zasebou, až som ho nechala na verande pred domom.

Zostala som stáť prekvapená, pretože vonku pršalo ako z krhli a fúkal obrovský vietor. Sledovala som mračná a okolité stromy. Vyzeralo to akoby každú chvíľu mala začať búrka.

,,Čo to je?" Kňaz sa postavil vedľa mňa rovnako prekvapený.

,,Vyzerá to, že trochu zmokneme." Zamrmlala som.

Von na terasu vyšli obaja manželia v náručí jeden druhého a veľmi sa mi páčilo, ako z nich vyžarovala tá láska.

,,Ďakujeme." Usmiala sa žena.

,,Nemáte začo. Nezabudnite žiť život bez hriechu." Usmial sa kňaz a sledoval prichádzajúce auto.

Bol to taxík, v ktorom sa viezli deti domácich. Auto sa blížilo a cez okná a dážď bolo vidieť zvedavé detské hlavy. Len čo auto zabrzdilo, dvere sa otvorili a vybehli z neho ich deti. Úplne ignorovali dážď a vietor. Skočili rodičom do náručia a obíjmali sa navzájom.

Nemohla som sa neusmiať, pri pohľade na tú rodinu. Toľko šťastia a lásky, čo z nich sálalo, vo mne prebúdzali novú túžbu.

,,Je čas odísť." Usmial sa kňaz.

,,Prajem vám veľa šťastia a zdravia do života. Opatruje sa a zbohom." Pozrela som na Ninu.

Nasadli sme do taxíka a bol čas odísť domov.