1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Nebo, kúpeľ, čistota

,,Prečo na mňa tak pozerajú?" Šepla som.

,,Pretože sa nikdy nestalo, že by do neba vstúpil niekto nový. Anjeli vznikli a aj vznikajú tu. Nechodíme na Zem, pretože to je pre nás nebezpečné. Sú výnimočné prípady ako tento, že Pán vyšle niekoho splniť úlohu."

,,Ja som bola úloha?" Zdvihla som obočie.

,,Áno, bol som poverený priniesť ťa sem." prikývol ,,teraz ti ukážem, kde bude tvoj oblak. Môžeš sa umyť a obliecť."

,,Len tak?" Zdvihla som obočie.

,,Áno pri západe slnka prídem po teba a zavediem ťa do zámku. Pán chce s tebou hovoriť."

,,O čom?" Spozornela som a telom mi prešli obavy.

,,Nemusíš sa báť. Obyčajné privítanie." Usmial sa a letel do výšky.

Letela som za ním. Bála som sa tu zostať sama. V nikom som nemala takú dôveru a pri tých pohľadoch, ktoré som videla na tvárach ostatních, som na dôveru v tomto svete ani nepomyslela.

Michael pristál. Na jednom oblaku a keď som sa nohami postavila na oblak, zbadala som pred sebou domček.

,,Toto je tvoj dom." Usmial sa Michael.

,,Len môj?" Šepla som.

Prišlo mi to dokonalé. Tá spojitosť oblakov a domov. Vyzeralo to tak rozprávkovo a prechádzali mnou príjemné pocity úľavy a spokojnosti.

,,Samozrejme." prikývol ,,ja bývam dolu v paláci, pretože som najvyšší a najsilnejší bojovník. Všetci bojovníci bývajú v okolí Božieho zámku."

V tichosti som prikývla a naklonila sa z oblaku aby som videla zámok. Bol oveľa nižšie ako som si myslela a z tejto perspektívy som si bola takmer istá, že tento zámok je skutočné slnko, ktoré svieti na zem. Žiaril a sálalo z neho teplo a svetlo.

Otočila som sa spať na Michaela Archanjela s ďalšou otázkou. ,,Krídla musím mať neustále takto na očiach? Nie, že by mi to vadilo ale je celkom nepríjemné s nimi spať alebo-..."

,,Samozrejme," smial sa :,,rozumiem. Nie, krídla si vieš skryť naspäť do tela a vytasiť ich kedykoľvek. Stačí si to len predstaviť a pár sekúnd tú predstavu udržať v hlave."

,,Bude to bolieť tak ako prvýkrát?"

,,Nie. Bolí to len vtedy, keď sa ti krídla prerezávali napovrch. Teraz už to bolieť nebude." Ujistil ma a vzlietol.

Otočil sa mi chrbtom, elegantne sa pohol vpred a zmizol v oblakoch smerom k zámku. Pomaly a neisto som vošla do domu a všetky pocity zo mňa opadli.

Dom bol očarujúci a nádherný tie oblaky tomu dodávali obrovský luxus a jedinečnosť. Neuveriteľne sa mi páčila, tá kombinácia, ktorá sa niesla celým domom.

Aké prvé, som našla kúpeľňu a ihneď začala napúšťať vodu. Pozerala som po poličke, kde boli šampóny a videla som vanilkový olej do kúpeľa, veľký sklenený pohár plný lupeňmi ruží a niekoľko šampiónov. Šampón na vlasy bol levanduľovo-žihlavový a telový šampón voňal ako sladké jahody.

Použila som aj olej aj lupene. Všetko som dala priamo do vody a rukou ju rozmiešala. Do nosa mi udrela silná vôňa vanilky, čo ma upokojilo a nevedela som sa dočkať, kedy tam budem sedieť.

Vyzliekla som si šaty, ktoré boli celé nasiaknuté krvou a spadli na zem. Zostala som úplne nahá a nemala som žiadne spodné prádlo, čo ma vlastne prekvapilo. Pozrela som sa do zrkadla a aj napriek šatám, som mala celé telo pokryté zaschnuté krvou.

Sadla som si do horúcej vani a celá sa ponorila. Nečakala som na nič a začala so seba zmývať krv. Umyla som si tvár, krk a aj prsia. Na hrudi, z ktorej stekali posledné kvapky vody zafarbené krvou, som zbadala zlaté tetovanie a zostala v šoku.

Čo to znamená?

Prečo mám symbol diabla na hrudi? Som zlá?

Všetká voda vo vani sa farbila na čoraz tmavšiu červenú a o malú chvíľu som nevidela ani kúsok tela, ktoré bolo ponorené. Trvalo naozaj dlhý čas, kým som celé telo očistila. Vyšla som z vani ako nový človek. Umytá, čistá, voňavá a úplne spokojná.

Prešla som k zrkadlu, skontrolovala svoje telo, či je čisté a začala sa na seba pozerať ako na ženu. Telo som mala úzke, krásne tvarované a prsia veľké a guľaté. Zadok vyzeral akoby som cvičila. Krásne vypuklý a -....

Na chrbte, priamo na chrbtici som zbadala ďalšie zlaté tetovania. Snažila som sa ich rozpoznať ale netušila som, čo sú zač. Tie symboly mi neboli známe a vyvolávali veľa otáznikov.

Spomenula som si na krídla a neodolala zvedavosti, vidieť sa v nich. Pomyslela som na ne, udržala si predstavu pár minút a razom sa mi celé rozprestreli. Celé biele a čisté sa hrdo otriasli a neodolala som úsmevu.

Vyzerala som tak anjelsky a krásne, že som sa nevedela vynadívať na samú seba. Nevedela som ako vyzerám, až kým som nepozrela do zrkadla a prišlo mi, že to ani nie som ja.

Lenže najhoršie na tom všetkom bolo, že ja vlastne neviem, kto som. Viem len to, čo mi povedal Michael a bolo to málo. Cítila som, že ešte stále mi chýbalo veľa skladačiek, k tomu aby som poznala celú pravdu o svojom živote.