1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Lenivosť

Čo to malo znamenať?
Čo tým chcel povedať?
Mohol by-...

Strácala som sa v myšlienkach a sledovala ako kňaz zatváral a zamykal dvere. Bola som z jeho slov úplne rozhodená a to len vďaka tomu, že mi do hlavy zasial malé semienko strachu.

,,Poďme si prichystať izbu, v ktorej budeme spať." Navrhol muž.

Žena nás odviedla k ďalším schodom, ktoré viedli na poval a rozsvietila svetlo. Chvíľu som sa obávala, že budem musieť spať v pavučine ale vysvitlo, že to bola detská izba.

Otec Chavier celú izbu vysvätil a nad každú posteľ, zavesil kríž. Pomaly som prešla k oknu a pozrela von. Videla som zapadajúce slnko a spolu s ním prichádzajúcu tmu.

Tušila som, že táto noc bude ťažká. Nevedeli sme ako sa démon počas noci zachová a nemala som ani najmenšiu chuť na spánok. Stále mi v hlave behali tie myšlienky, ktoré ma nútili rozmýšľať nad tým, čo robí a horšie bolo, že sa mi dostal pod kožu slovom -koho-.

V istom okamihu mi to dávalo zmysel. Možno preto neprišiel zamnou. Nemal čas a trávil ho s nejakou inou.

Nepáčilo sa mi to. Nezniesla som ani jednu jedinú myšlienku alebo predstavu o tom ale nedalo sa im zabrániť.

Osprchovaná som sedela na posteli, držala v ruke ruženec, ktorý mi visel okolo krku a sledovala ho. Žena ležala oproti mne a držala v ruke knihu, ktorú ani len neotvorila.

Otec Chavier bol v kúpeľni a démon sa zatiaľ nijak neprejavil, čo bolo veľmi zvláštne.

,,Ani sme sa nestihli porozprávať," pousmiala sa žena ,,som Nina." Posadila sa.

,,Nerrea."

,,Tykajme si, prosím."

Kľudne by mi mohla byť mamou. Tá žena ma nepozná a chce si somnou tykať?

,,V poriadku." Usmiala som sa.

,,Ako si sa dostala k otcovi Chavierovi?"

,,Poznám ho od narodenia. Narodila som sa jednej žene a tá ma nechala v krídle záchrany, odkiaľ si ma vzala cirkev. Celý život som žila vo Vatikáne."

,,To mi je ľúto. Napĺňa vás to?"

,,Napĺňalo." Priznala som ,,ale v poslednom čase mi chýba niečo, čo som nikdy v živote nemala."

,,Láska." Uhádla.

,,Áno. Nikdy som si nemyslela, že budem túžiť po niečom, čo som nikdy nemala ale túžim a začínam po tom prahnúť."

,,Tak potom, čo vám bráni? Cirkev to určite pochopí." Usmiala sa.

Kiežby vedela, že cirkev nič nepochopí. Za iných podmienok by to pochopila ale nie, keď som Diablova nevesta a vybral si ma sám Diabol.

Otec Chavier vošiel do izby v nočnom oblečení, čo bolo trochu zvláštne. ,,Ďakujem, za teplú sprchu."

,,Rado sa stalo." Nina položila svoju knihu na nočný stolček.

,,Pomodlíme sa pred spaním, dobre?"

,,Ale otče, sme kúsok od démona. Ak sa začneme modliť, nahneváme ho." Šepla som.

Pravdou bolo, že som si nevedela vyčistiť hlavu od myšlienok, ktoré mi vynútil ten démon a chcela som len vedieť pravdu. Nechcelo sa mi modliť.

Akoby som sa aj mohla modliť k Bohu a myslieť pritom na Diabla?

,,Máte pravdu, Nerrea. Pomodlíme sa len v tichosti a každý sám vo svojej mysli." Prikývol a zatvoril dvere.

Zamkol, pozrel po krížoch, ktoré boli skoro všade po miestnosti a ľahol si do postele. Dnes som si prišla ako malé dieťa, pretože sme spali s rozsvietenou lampou.

Do pätnástich minút obaja zaspali a ja? Zožierali ma vlastné myšlienky a zvedavosť.

,,Lucifer." Šepla som.

Nič.

,,Lucifer."

Opäť nič.

,,Lucifer!" Sykla som a lampa zablikala ale jeho prítomnosť som stále necítila.

Za celú noc som takmer oka nezažmúrila a bola rozhodnutá zistiť viac. Konečne začalo svitať a postupne sa obaja zobudili. Skontroľovali sme, či je všetko na svojom mieste a išla som do kúpeľni. Potrebovala som sa prezliecť do bielych šiat a keď  mi nočná košeľa spadla na zem, videla som na nej krvavý fľak.

Zdvihla som to, sledovala červenú škvrnu a potom sa otočila.

Na chrbte som mala ďalšie tetovanie.

Lenivosť.

Takmer som zhíkla ale v rovnakej sekunde som mala pred očami včerajší večer. Odmietla som sa modliť kvôli svojej lenivosti. Nechcela som sa modliť a opovrhla som vierou.

,,Nerrea." Započula som šepot ,,Nerrea, poď ku mne. Ukážem ti pravdu."

Chcela som ísť? Nie. Pôjdem? Áno.

Obliekla som sa do šiat, upravila sa a zhlboka sa nadýchla. Skontrolovala som, či je otec Chavier a Nina v kuchyni a keď sa ukázalo, že obaja sedia a raňajkujú, vzala som kľúč z kňazovej postele a podišla ku dverám, kde bol zamknutý démon.

Odomkla som, otvorila a pomaly vošla dnu. Démon sedel v strede posteli a pozoroval ma.

,,Ako si sa vyspala?"

,,Dobre vieš, že som nespala."

,,Áno, cítil som tie hriechy, ktoré ti chodili po rozume." Spokojne sa usmial.

,,No tak, povedz mi to." Zamračila som sa a podišla bližšie k posteli.

,,Musíte povedať presne, kráľovná." Úsmev sa mu zväčšil.

,,Čo robí Lucifer?"

,,Vyslovuješ jeho meno bez strachu." Pousmial sa a zmizol z postele akoby sa vyparil.

Razom sa objavil zamnou a keď som sa zvrtla, položil mi na tvár ruku a zakryl mi ju. Stratila som vedomie. Cítila som ako som stratila zem pod nohami a ocitla sa niekde, kde som byť nechcela.