1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Prvý test

,,Radi by sme ti pomohli ale takto to nefunguje. Rituál sa to volá preto, lebo my ti dávame niečo na oplátku a v tomto prípade vstup do pekla ale čo nám dáš ty?" Spýtal sa Leviatan.

,,Ak sa do sedem dní nedostanem do pekla, zomrieme." Zopakovala som.

,,Dobre, tak to spravíme takto. Každý z nás ti dá nejaký test a keď nimi prejdeš, môžeme vykonať rituál."

Cítila som tú nervozitu. Nechcela som byť testovaná a už vôbec nie týmto štýlom. ,,Aké testy?"

,,Sme predsa hriechy." Asmodeus sa usmial ,,Ale neboj sa. Nebude to taký hriech ako naposledy." Zasmial sa.

,,Aký bol naposledy? Nemám totiž pamäť," pretočila som očami. ,,Chcem to mať z krku." Postavila som sa a podišla k Asmodeusovi.

Asmodeus sa mi zapozeral do očí a chytil mi čelo. Zacítila som obrovský tlak smerom k môjmu mozgu a stratila som vedomie.

Objavila som sa na akomsi zámku. Bolo to celé zvláštne. Vyzeralo to ako v nejakom roku 1860. Postavila som sa z postele, na sebe mala kráľovský modré šaty. Prsia mi zdobil decentný výstrih a od pásu vyzerali priam princeznovsky. Nafúknuté a až po zem. Len čo som spravila prvý krok, na všetko som zabudla a bolo to akoby som bola ja tou princeznou v zámku.

Obzrela som sa po izbe a nabýtok bol veľmi zachovalý ladený do bielych farieb. Pomaly som vyšla von z izby obzerala si celý zámok a stretala rôzne služobníctvo, ktoré upratovalo. Prešla som po nádvorí a objavila sa pri stajniach, čo bolo zvláštne, pretože som sem nechodila.

,,Čo tu robíte?" Spýtal sa ma Lucien. (Predstava Lucifera)

Čierne vlasy mu padali do očí. Modré očami žiarili aj na diaľku a v ruke držal sedlo z koňa. Voľná biela košeľa sa mu rozopínala priamo na hrudi a zapravenú ju mal v čiernych nohaviciach. Jeho pery ma k sebe vábili a oči vyzliekali.

,,Idem sa prejsť k jazeru."

,,Takto neskoro? O chvíľu bude tma, madam."

,,Mám rada tmu." Prešla som okolo neho a razom sa mužné ruky ocitli na mojich bokoch

Stiahol ma do stajni, oprel o drevenú stenu a začal mi náruživo bozkávať krk. Tep sa mi zvyšoval, srdce mi búšilo čoraz viac a lono sa plnilo vlhkom. ,,Lucien." Vzdychla som jeho meno obrovskou nedočkavosťou.

,,Kde máš muža?" Spýtal sa a divoko ma začal bozkávať na pery.

,,Je vo vnútri." vzdychla som s jazykom prešiel po oboch vytŕčali spod výstrihu.

,,Chcem svoj penis máčať do tvojho lona." Šepol.

,,Príď k jazeru. Počkám ťa tam." Bozky som mu opätovala a rukou prešla po tvrdom prirodzení.

,,Priprav sa na mňa. Dokončím to tu a prídem na naše miesto." Zhlboka sa nadýchol a odstúpil.

Vyšla som zo stajni a bez slova kráčala von. Pri východe som sa obzrela, obhliadla som si ho od hlavy až po päty a odišla som do lesa. Kráčala som lesom, smerom dolu k jazeru a zastavila až priamo pred jazerom. Pomaly som sa vyzliekla do naha, rozpustila si vlasy a vošla do jazera.

Celá som sa ponorila, začala plávať a pod vodou a užívala si to ticho. Mesačný svit dopadal na vodu a vôňa kvetov a ihličia sa miešala v mojich čuchových bunkách. Vynorila som sa uprostred jazera, obzrela sa za seba a z diaľky, spoza lesa, som videla cválať na koni Luciena.

Viem, že by som nemala podvádzať muža, s ktorým som žila ale pravdou bolo, že som ho nemilovala. Niekoľko rokov som bola manželkou váženého šľachtica, ktorý sa venoval politike, no preňho to bola len bábika, ktorá ho má prezentovať v spoločnosti.

V noci sa vytrácal do izieb, kde strávil vášnivú noc s nejakou slúžkou a ráno sa tváril, že sa nič nedeje. Zvykla som si a naučila sa zhrešiť rovnako ako on. Našla som si muža, ktorý mi znesie aj modré z neba, splní mi každé želanie a uspokojí ma po všetkých smeroch.

Sedel na ňom s hrdým výrazom v tvári, vlasy mu viali vo vetre a pohyby, ktoré na koni mal, ma vzrušovali. Podišiel k jazeru a koňa priviazal o strom. Pozeral na mňa, sledoval ako sa približujem k okraju jazera a vyzliekal sa pri tom do naha. Postavila som sa on okraji jazera, kde mi bola voda po pás a čakala kým ku mne príde ten chlap s telom Boha.

Podišiel ku mne, zdvihol ma priamo na svoju panvu a jeho obdarené prirodzenie sa zaseklo priamo medzi nami. ,,Kde by si chcela aby som ťa vášnivo pomiloval?"

,,Všade, Lucien. Tu vo vode aj tamto v tráve. Opretú o strom a nakoniec úplne divoko v tamtej tme uprostred lesa.

,,Tvoje želanie mi je rozkazom, drahá. "pobozkal ma.

Drahá.

Drahá.

Drahá.

To slovo sa mi začalo v hlave prehrávať dookola a o malú chvíľu som započula ten hlas, ktorý vo mne vyvolal veľký príliv emócii a spomienok. Vspomenula som si na Lucifera, na jeho chtíč, na spomienky, ktoré mi dal a na tie všetky pocity, ktoré som pri ňom zažívala.

Odtiahla som sa od Luciena, pozrela na jeho krásnu tvár a vtedy som si uvedomila, čo sa deje. Tvár patrila Luciferovi a rovnako tak aj hlas. ,,Toto nie je naozaj. Je to skúška." Šepla som a v tom sa celý svet sa rozmazal do jednej veľkej machule, ktorá ma pohltila a vrátila do reality.