1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Štvrté vymietanie

Bez slova a hrdo som sa od neho otočila. Neverila som mu ani slovo. Nie po tom, čo som videla. Dotkla som sa kľúčky, chcela som otvoriť ale započula som démona.

,,Ale no tak, bola to vymyslená predstava. Chcel som v tebe len vzbudiť môj hriech - závisť."

Zamračila som sa, otvorila dvere. ,,Otec Chavier!" Skríkla som.

Netrvalo dlho a vo dverách zastavil kňaz spolu s Ninou. ,,Čo sa deje, sestra Nerrea?"

,,Ah, moja sladká ženuška." Usmial sa démon na posteli.

,,Leviatan." Na tvári som mala kamenný výraz.

Cítila som sa podvedená, oklamaná a zmätená. Netušila som, kto hovoril pravdu. Či to, čo som videla na vlastné oči, bolo klamstvo alebo nie.

,,Prečo hovoríš, jeho meno, drahá?!" Lucifer bol takmer pri mne.

,,Pretože tvoje meno sa nechystám už nikdy v živote povedať nahlas." Sykla som po ňom.

,,Nič som nespravil!" Postavil sa predomňa a oči mu zčervenali.

,,Och, zhasni ich!" Pretočila oči a kľakla si na kolená.

Spod šiat som vytiahla ruženec a bez slova sa začala modliť. Otec Chavier podišiel k posteli a v jednej ruke držal kríž a v druhej svätenú vodu. Nina kľačala vo dverách, rovnako sa modlila ako ja a sústredene sledovala svoj ruženec.

,,Takže, toto má byť to vymietanie, áno?" Leviatan sa usmieval.

Sledoval ma ale bolo vidieť ako zostal nervózny. Pomaly sa začínal potiť a nepokojne ním trhalo.

,,Nerrea, no tak." Šepkal pri mojom uchu.

Lucifer musel kľačať vedľa mňa ale nemienila som otvoriť oči aby som sa presvedčila. Modlila som sa ďalej.

,,Tento svätý kríž, nech mi je svetlom. Leviatan! Diablov sluha! Osloboď tú nevinnú dušu, nech nie je tvojim väzňom. Choď preč, Satanova krv! Nezvádzaj ju k márnostiam. Nenahováraj jej zlé myšlienky! Sám si vypi svoje jedy! Odíď, satanov otrok!!" Kričal otec Chavier.

Otvorila som oči a videla démona ako sa snažil vymaniť z reťazov. Leviatan mal v očiach hnev a závisť. Reval démonským hlasom a snažil sa vyslobodiť ale keď jeho oči pristáli na mne, vyceril zuby.

,,Ani nato nepomysli, pretože inak ťa rozpolím na polovicu." Varoval ho Lucifer.

Démon len zafunel, zhlboka sa nadýchol a s posledným krikom, ktorý z neho vyšiel, zmizol.

Muž omdlel a spadol na vankúš. Pár sekúnd nato sa posadil a zvracal čiernu tekutinu plnú slizu.

,,Je preč." Ozval sa pri mne Lucifer.

Otec Chavier sa na mňa pozrel a čakal odpoveď na nepoloženú otázku.

,,Je preč." Zopakovala som Diablove slová a posadila som sa na zem.

Muž sa vrátil do reality, sledoval okolitú miestnosť a jeho pohľad zastavil zamňa jeho milovanej žene.

,,Nina." Vzdychol.

Reťaze zarinčali a vtedy ich Diabol uvoľnil a spadli na zem. Žena sa postavila a s obrovskými slzami, ktoré jej stekali po celé tvári, bežala k mužovi. Vletela mu do náručia a začali sa bozkávať. Otec Chavier sa ešte potichu modlil a svätil celú izbu.

,,Chcem sa s tebou rozprávať osamote." Započula som ho pri uchu.

,,Nie." Šepla som potichu aby to nikto nepočul a postavila sa.

Snažila som sa ho ignorovať. Nepozerať sa priamo naňho, bolo nesmierne ťažké, pretože to on v celej miestnosti strhával všetkú pozornosť na seba.

,,Vysvätím všetky izby a celý dom." Oznámil mi kňaz ,,choď sa zbaliť, odchádzame."

Prikývla som a otočila sa mu chrbtom. Začala som kráčať smerom do izby, kde sa nachádzal môj kufor a keď som vošla, dvere zamnou sa zatvorili a zamkli.

,,Čo si spravila?" Spýtal sa.

,,Ja? To ty si neprišiel na moje volanie. Ten démon ma včera takmer zabil! No ale čo iné sa dalo čakať, že? Bol si v lepšej spoločnosti." Vyštekla som.

,,Volala si na mňa?" Čudoval sa.

,,Ako keby si to nepočul a necítil." Prevrátila som očami a položila si kufor na posteľ.

,,Nerrea, prestaň. Od včera som ťa nevedel vypátrať. Necítil som ťa a netušil som ako ťa nájsť. Bolo to akoby si zmizla to Zeme."

,,Tak si si našiel rýchlo náhradu." Hnev vo mne zase stúpal.

,,A stačilo!" Skríkol a schmatol ma za boky. Vrazil mojim telom do jeho a nemala som možnosť úniku.

,,Nedotýkaj sa ma!" Dala som mu ďalšiu facku.

,,Tak zatoto, drahá Nerrea, ťa vytrtkám tak, že si nohy nespojíš niekoľko hodín." Zavrčal.

Vypúlila som oči a hnev zo mňa akosi zmizol. Bez slova som zaklipkala očami a zťažka preglgla.

,,Čože?"

,,Výborne. Vidím, že mám tvoju všetkú pozornosť, tak ma teraz počúvaj. Ja sa so žiadnou ženou milovať nemôžem, pretože by zhorela. Rovnako tak, ma žiadna ani nemohla uspokojiť, jasné? To, čo si videla bola len predstava, ktorú v tebe vytvoril Leviatan aby v tebe vyvolal hriechy. Celých dvadsaťštyri hodín som po tebe pátral snáď po celom svete. Bol som vydesený, že ťa neviem nájsť."

,,Bál si sa, že prídeš o svoju vstupenku na Zem?"

,,Nie. Bál som sa, že prídem o svoju kráľovnú." Zašepkal mi.

,,Dokážeš milovať, Lucifer?"

,,Celým srdcom a telom, drahá."

,,Miloval si už?"

,,Nie. Nikdy nikoho len teba." Pobozkal ma.