1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Cudzí byt

V kaviarni sme strávili ešte krátky čas a odišli na letisko. Museli sme ísť ako smrteľníčky, pretože Umbra nemohla prenášať nikoho len seba. Vysvetľovala mi to.

Existuju démoni na rôznych úrovniach a jediný, kto dokáže prenášať okrem seba aj niekoho iného, je Lucifer. Kniežatá dokážu lietať svojimi sivými krídlami, ktoré vraj majú podobné hmle. Ja ako anjel viem lietať ale nedokážem niekoho zdvihnúť.

Preto sme museli zvoliť cestu lietadlom. Pristáli sme v Aténach. Myslela som si, že to bude v hlavnom meste. Predsa knieža smilstva nebude svoj hriech rozdávať v malom mestečku alebo dedinke.

,,Prezlečieme sa do niečoho viac-...." obzrela si ma ,,diabolského a pôjdeme za ním."

Ťahala ma k taxíku a ten naše odviezol k jednej budove. Vystúpili sme, prešli cez cestu a vošli do bytu. Bola to malá garzonka, v ktorej bolo narvané úplne celé vybavenie. Kuchyňa, obývačka a aj spálňa. Jediné, čo bolo vo vedľajších dverách, je malá kúpeľňa, do ktorej sa ledva vošla toaleta, sprcha a umývadlo.

,,Tvoj?" Spýtala som sa.

,,Nie. Neviem koho je," zabuchla dvere a otvorila chladničku, kde bolo staré pokazené jedlo a dve fľašky piva. ,,Cestou do budovy som si všimla, že ako v jedinom byte bolo zamknuté. Necítila som žiadny pach z tohto miesta. Prah bol celý od prachu a kľučku nikto nechytal už niekoľko týždňov."

,,Takže sme sa vlámali do tohto bytu, áno?"

,,V podstate áno." Otvorila obe pivá a jedno mi podala.

,,No počkaj." Zastavila som ju.

,,Prosím ťa, uvoľni sa. Už nie si neviniatko. Si Satanova žena." Vnútila mi ho do rúk a vyložila si nohy.

,,Stále som svätá. Som anjel." Zamrmlala som a sadla si oproti.

,,Áno, lenže tvoja krv je diabolská. Pi."

Pozrela som na fľašku a napila sa. V ústach sa mi objavila horká chuť a na tvári kyslý výraz. Nasilu som to preglgla. ,,Fuj." Znechutene som vyplazila jazyk.

,,Nato si zvykneš." Zasmiala sa.

Odvážila som sa dať si ďalší glg a sľúbila samej sebe, že tomu dám šancu a vypijem to.

,,Akú máš schopnosť?"

,,Všímam si také detaily, ktoré obyčajný smrteľník nevidí. Som špiónka a nie nadarmo sa to hovorí. Ak potrebujem, viem sa zmeniť na tieň."

,,Tieň? Tieň človeka?"

,,Napríklad aj to. Ale všeobecne. Tieň stola, tieň kvetiny a takto ti môžem menovať do rána."

,,Wau! To naozaj zvládneš?!" Páčilo sa mi to.

,,Sú oveľa mocnejší démoni odomňa, Nerrea."

,,To možno ale ty si prefíkaná. To je oveľa viac ako sila."

,,To je pravda. Páčiš sa mi." Usmiala sa.

,,To nie, ja nie som na ženy." Celá ružová, zahanbená som pozrela dolu na zem.

,,Hahahaha!" začala sa smiať, ,,Nemyslím to tak, neboj sa. Nato mám až príliš rada mužské prirodzenie."

,,Ale nie.." Tvár som si zaryla do svojich dlaní a chcela sa prepadnúť pod zem.

,,To nič. Neboj sa, v pekle sa naučíš."

,,Prečo si ku mne taká dobrá?"

,,Si kráľovná démonov. Musím byť k tebe dobrá a ako som povedala, si mi sympatická, takže nemám dôvod byť k tebe zlá," odpila si ,,choď sa osprchovať, ja nachystám oblečenie."

Postavila som sa, odišla do kúpeľni a dala si dlhú sprchu. Umyla som si hlavu a konečne sa cítila po niekoľkých hodinách čisto. Trochu som sa obávala toho, aké šaty ma tam budú čakať ale Snažila som sa brať si k srdcu tú radu, ktorú som dostala.

Nepozeraj sa očami anjela ale očami démona.

Vyšla som v uteráku von a keď som zbadala na posteli jedny jediné šaty, takmer mi spadla sánka. ,,To si nemôžem obliecť!"

,,Ale môžeš a oblečieš. Nezabúdaj nato, že ideme do bordelu."

,,Kam?" Zarazila som sa.

,,Do domu hriechu. Och, toto bude ešte veľká sranda, keď tam zbadáš všetky tie orgie na vlastné oči." Smiala sa a zatvorila sa v kúpeľni.

Nabrala som všetkú odvahu, ktorú som zo seba horko-ťažko vysúkala a obliekla si ich. Čierna farba šiat k môjmu bledému telo pasovala a vyzeralo to akoby sa na mňa tá kožená, tenká látka nalepila. Boli priesvitné a doslova mi zakrývali len bradavky a lono. Odhalené boky, stehná, ruky, prsia a viditeľné zlaté tetovania. Obula som si čierne matné lodičky a zostala sedieť. Úplne som sa obávala pozrieť do zrkadla, ktoré viselo kúsok odomňa.

,,Vyzeráš ako pravá kráľovná." Umbra vyšla z kúpeľni v čiernych korzetových šatách, ktoré jej nádherne obťahovali telo. Úzka kratučká sukňa jej končila tesne pod zadkom a veľmi veľa priestoru svojmu zadku nedávala.

,,Nesmiem ísť takto nikam. Veď mi kedykoľvek môže vybehnúť spod látky bradavka!" Vyskočila som na nohy a takmer som v opätkoch neudržala rovnováhu.

,,Počúvaj ma, Nerrea. Máš byť kráľovná. Musíš si uvedomiť, kto je tvoj muž. Nesmieš byť takáto nevinná. Veľa démoniek ťa bude doslova nenávidieť, pretože si im vzala Diabla, ktorého nikdy nemohli mať. Musíš ukázať, prečo si ťa vybral. Ukazuj pýchu, zvodnosť a svoju ženskosť. Musíš byť kráľovná a dať to každému pocítiť. Už dávno nie si malé chúďatko, ktoré kľačí pred oltárom a modlí sa k Bohu. Dokážeš to?" Vystrela ma a obzerala si ma.

,,Dobre. Dokážem." Mala som v sebe toľko odhodlanosti, ktorá sa objavovala priamo z tetovania, medzi prsiami.

,,Namaľujem ťa, vyžehlím ti vlasy a pôjdeme. Už sa stmieva."