1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Našepkávanie

Tá porada všetko zmenila. Začali sa ku mne správať ako k nejakej dôležitej osobe. Vznikali rôzne nepríjemnosti a odvšadiaľ som cítila závisť.

Mníšky, mnísi a dokonca aj niektorí farári, či biskupi na mňa škaredo pozerali. Nedávalo mi to zmysel. Prečo? Prečo mi závidia, že si ma zlo vybralo za nevestu?

Kráčala som po chodbe v bielej mníšskej uniforme a vyhýbala sa všetkým ľuďom. Nebolo mi príjemné, byť v ich spoločnosti.

,,Verila by si tomu? Prečo by si ju veď vieš, kto vybral? Nemá nič. Dokonca ani pekná nie je. Postavu v tom rúchu má mužnú a nerozumiem, prečo z nej všetci robia niekoho dôležitého." Rozčuľovala sa jedna mníška.

,,Neverím tomu. Nikto zo smrteľníkov by si ju nevybral a nie to ešte sám -veď vieš-," zamrmlala druhá. ,,podľa mňa si to vymysleli."

Stala som na rohu chodby a počúvala tú konverzáciu vo mne.

,,Jasné, že áno. Určite to je len nejaký ťah ako ju dostať bližšie k pápežovi. Nič iné v tom neni." Šepkali si.

Slza mi začala stekať po tvári. Nechápala som ako dokážu byť také zlé, keď prijali Boha.

,,Nikdy nikoho nemala. Všetci poznajú, že je čudáčka. Bavila sa s ňou len tá Beatris, čo ju pred pár mesiacmi prevelili do Maďarska." Pokračovali.

,,Čo sa deje, drahá?" Započula som jeho hlas kúsok odomňa.

,,Nerrea bola vždy čudná a nikdy sa po nej žiadnych chlap nepozrel. Prečo by to robil práve on? Veď je hrozná!" Pokračovali v ohováraní.

,,Čo to?" Zavrčal a počula som kroky preč.

Mieril za nimi.

,,Nechoď, prosím!" Šepla som a vrátil sa.

Vedela som, že je tu, pretože ma objal a dal mi bozk na čelo. Počula som ich nepríjemné ohováranie ale to objatie ma upokojilo.

,,Obe sú hriešnice, drahá." Šepol mi do ucha.

,,Hriešnice?" Šepla som.

,,Obe chodia do knižnice ale je to len výhovorka. V skutočnosti chodia do nevestinca a oddávajú sa tam orgiám. Tá nízka brunetka bola na potrate pred rokom a tá vysoká blondínka je tehotná." Šepkal.

,,Ako to všetko vieš?" Spýtala som sa.

,,Viem sa dostať do hlavy každého, kto zhrešil. Vidím ako zhrešili," šepkal mi do ucha. ,,Choď im to vykričať. Zaslúžia si to."

,,Nie." Nadýchla som sa. ,,Mám lepší nápad."

,,Aký?" Spýtal sa.

,,Poviem to otcovi Chavierovi." Rozbehla som sa do kancelárii otca Chaviera a zaklopala.

Dvere sa otvorili, v nich som zbadala muža, ktorého hľadám a za ním v kresle pápeža.

,,Čo sa deje, sestra Nerrea?" Spýtal sa ma otec Chavier.

,,Prišla som vám povedať o-..." mlčala som. Už som si viac nebola istá, či to chcem spraviť.

,,Sprav to, drahá. Nesmú sa takto k tebe správať." Šepkal mi do ucha Satan.

,,Dve sestry ma na chodbe škaredo ohovárali a dopustili sa hriechov." Odvetila som hrdo.

,,Šikovná. Ide ti to dobre, drahá." Šepol.

,,Akých hriechov?" Spýtal sa otec Chavier, no pápeža to zaujalo natoľko, že kývol a rukou aby som vošla.

Vstúpila som do miestnosti, dvere zamnou sa zatvorili a vydýchla som si. ,,Smilstvo. Sestra Aghata a sestra Octavia."

,,Posaďte sa. Som zaujatý." Začal pápež.

,,Ich výlety do knižnice nie sú pravé. Je to lož. Chodia do nevestinca. Sestra Octavia zabila dieťa, ktoré nosila pod srdcom a sestra Aghata je tehotná."  Prezradila som.

Mala som výčitky hneď ako som to vyslovila ale teraz už nebolo cesty späť. Ak by mi nedodal odvahu, nespravila by som to. V minulosti by som si len oči vyplakala a mlčala. No stojí za mnou a dodáva mi pocit bezpečia. Prečo? Netuším.

,,Ste si tým istá?" Spýtal sa ma pápež.

,,Áno." Prikývla som.

,,Povedal vám to -..." spýtal sa otec Chavier ale nedopovedal.

,,Nie. Sme predsa na svätej pôde. Počula som ich ako sa rozprávajú." Odkašľala som si.

,,Potvorka malá. Klamanie ti ide dobre." Šepol mi do ucha.

,,Ešte dnes pôjdem zistiť podrobnosti a predvolám si ich." Prikývol pápež.

,,A my sa pôjdeme zbaliť, Nerrea. Odchádzame do Nemecka." Šepol otec Chavier.

Doteraz nebol zmierený s tým ako ma chce cirkev zneužiť. Ale moc nemal na výber a ja tiež nie.

Prikývla som s hlavou a odišla z miestnosti do svojej izby. Vytiahla som si tašku, do ktorej som sa mala v pláne zbaliť. Posadila som sa na kraj postele a zhlboka sa nadýchla.

,,Čo sa deje?" Spýtal sa ma jeho hlas kúsok odomňa.

,,Prečo si ešte tu?" Zamrmlala som.

,,Pretože nie si v poriadku a robíš si starosti." Čítal moje pocity.

,,Nechoď mi do hlavy." Zamračila som sa.

,,Stačí sa na teba pozrieť. Slzy máš na krajíčku a ruky sa ti trasú," odpovedal pokojne a starostlivo. ,,O čo ide, drahá?"

,,Mali pravdu. Tie dve sestry. Nikdy o mňa žiaden chlap neprejavil záujem, tak prečo ty? Nie som pekná a ani-..." zastavil ma nečakane.

Pobozkal ma.

,,Netrep hlúposti. Si nádherná. Ty, tvoja tvár, tvoje krivky a krásne tvarované telo a aj duša. Každý chlap by sa za tebou otáčal ak by si nenosila to rúcho, čo skrýva všetko a necháva odhalený len kúsok tejto tváričky. Bola si stvorená pre mňa a je mi jedno, že si ťa cirkev chce privlastniť. Budeš moja." Šepkal mi pri perách.