1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Telefonát

Satan niečo musel spraviť, pretože démon nedokázal vysloviť ďalšie slovo, nech sa snažil akokoľvek. ,,Ak chceš pokračovať, dotoho ale skončíš na dne žeravej vody a mesiac ťa budú trhať tí hriešnici, čo sa tam topia."

Otec Chavier začal vymietať. ,,Tento svätý kríž, nech mi je svetlom. Acheron! Diablov sluha! Osloboď tú nevinnú dušu-,"

Démon sa trhal z reťazov a kričal akoby ho tie slová pálili. S obrovským revom mu z úst vyšiel obrovský roj včiel, ktoré išli jedovato zaútočiť na mňa. Okolo mňa sa objavili čierne obrovské krídla a celú ma obalili. Len čo sa ich včely dotkli, spadli mŕtve na zem.

,,-nech nie je tvojim väzňom. Choď preč, Satanova krv! Nezvádzaj ju k márnostiam. Nenahováraj jej zlé myšlienky! Sám si vypi svoje jedy! Odíď, satanov otrok!!" Kričal otec Chavier so strachom v očiach.

Dosť ho vzalo ako tie včely dopadali mŕtve na zem ale musel dokončiť exorcizmus. Z démona vyletela čierna tekutina tak ako zpredošlého a vtedy Lucifer uvoľnil reťaze.

Dievča zostalo oslobodené a pretočilo sa na štyri. Zvracalo obrovské množstvo tekutiny a vtedy som videla, že je to ona.

Skôr ako som pustila ten ruženec na svoju hruď.
Lucifer sa zohol ku mne, prešiel mi rukami po krku a kľúčnej kosti.

,,Prídem v noci, potvorka," Šepol mi do ucha. ,,A menšia rada pre teba. Skry všetky sväté veci, pretože sa stanú svedkami niečoho, čo vidieť nechcú." Po týchto slovách zmizol a ja som bola vďačná, že kľačím na zemi.

,,V poriadku?" Spýtal sa otec Chavier a pozeral na mŕtve včely.

,,Áno." Zamrmlala som a postavila sa.

Snažila som sa potlačiť všetky myšlienky naňho do úzadia ale problém bol, že som v hlave neustále počula poslednú vetu, ktorú povedal.

'Skry všetky sväté veci, pretože sa stanú svedkami niečoho, čo vidieť nechcú.'

,,Čo sa to stalo?" Miestny kňaz vyzeral na pokraji psychického zrútenia a hľadel na mňa.

,,Vykonali sme exorcizmus. Je po všetkom." Otec Chavier sa snažil upokojiť kňaza.

,,Kto ste a čo ste zač?" Kňaz ku mne spravil jeden krok.

,,To je sestra Nerrea. Sestra, ktorá mi pomáha s rituálom."

,,Ako ste dokázalo zastaviť tie včely?" Šepol.

,,Slečna Nerrea je pod veľkou ochranou samotného Boha. Preto dokáže veci, ktoré obyčajný smrteľník nie." Klamal otec Chavier.

Zostala som šokovaná, pretože som nečakala klamstvo od niekoho ako bol otec Chavier. Sklonila som hlavu, podišla k dievčaťu a chytila ju.

,,Si v poriadku. Poď, vykúpeš sa vo svätenej vode a pomodlíš sa." Chytila som ju a pomáhala jej kráčať.

Bola slabá. Potrebovala pár dní poriadneho spánku, veľa jedla a vody.

Nechali sme zasebou oboch kňazov a išla som Melanie odniesť do jej izby. Žiaci čakali pred dverami a keď sme ich otvorili, všetci hľadeli so strachom v očiach. Počuli úplne všetko.

,,Myslím, že by to mal byť poriadny príklad pre vás, pretože sa to môže stať komukoľvek." Vyhlásila som a kráčala preč.

Keď sme vošli na chodbu, kde nikoho nebolo, Melanie sa na mňa pozrela a mlčala.

,,Pýtaj sa." Vyzvala som ju.

Vedela som, čo sa chcela spýtať.

,,Si Diablova nevesta, však?"

,,Vraj. Neviem, prečo si ma vybral."

,,Ste krásna a nevinná." Usmiala sa na mňa.

,,Ďakujem. Si milá."

Keď sme vošli do miestnosti, ktorá patrila Melanie, bol tu veľký neporiadok.

,,Je jedno, či to je démon alebo chlap. Ani jeden nevie dodržiavať poriadok." Zamrmlala a zdvihla si nejaké oblečenie.

,,To teraz nechaj tak. Musíš sa umyť od toho démona." Pousmiala som sa.

Otvorila dvere na kúpeľni, vošla a s hlbokým nádychom začala napúšťať vaňu. Keď bola takmer plná, prišiel otec Chavier a posvätil ju. Rovnako vysvetlil celú miestnosť a mohla som s istotou povedať, že tu nezostalo žiadne zlo.

,,Myslíš, že sa vráti?" Spýtala sa ma, keď sme zostali samé.

,,Nie. Nemyslím si." Ujistila som ju.

Melanie sa okúpala a očistila sa. Oblečená v pyžame, si sadla do manželskej postele a pár minút nato, vošla do miestnosti jej kamarátka, ktorá s ňou mala dnes spať.

Chápala som to, tiež by som sa veľmi bála, ak by zo mňa práve vyhnali démona. Pomaly som sa pobrala do svojej izby. Chodba bola tichá a keď som prechádzala chodbami, začínala som počuť hlasy.

,,Pane! Nesmieme to robiť. Nerrea je tiež len smrteľník. Zahrávame sa s diablom!" Otec Chavier telefonoval.

Ľutovala som, že nepočujem, s kým telefonuje. Zastavila som na rohu a oprela sa o stenu. Pomaly som vykukla spoza rohu a videla kňaza telefonovať a hľadieť von oknom.

,,To dievča ho má dostať na kolená a potom čo? Zabijeme ju aby sme zabili Diabla?" Rozhodil rukou a zarazil sa. ,,Ako to myslíte, že mám pravdu? Nezabijeme nikoho."

Zostalo mi ťažko od žalúdka. Nemohla som uveriť tomu, čo som počula.

,,Je jednou z nás. Nemôžeme ju predsa len tak využiť a potom zabiť," takmer skríkol, ,,sme Boží poslovia a zabiť niekoho je hriech. Nie, nie je to pre vyššie dobre. Ak by aj bola Diablovou slabinou, jej smrť nič nevyrieši!" Vypol hovor a odišiel druhou chodbou preč.