1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Umbra

,,Vy si myslíte, že mi ublížite modlitbami?" pochopila som, čo tým chcel Michael a aj Boh povedať. ,,Vy nie ste pripravení na nič - neľudské a nadprirodzené. Žijete podľa Boha ale nevidíte si ďalej od nosa. Odsudzujete to, čo nepoznáte."

Rozprestrela som krídla, vzlietla do vzduchu a počula obrovské zhíknutie plné šoku. Poslednýkrát som pozrela na ľudí, ktorí padli na kolená a všetci do jedného sa začali modliť. Sledovali ma a modlili sa tak silno ako ešte v živote nikdy nie. Videli zázrak a v ich očiach už nikdy nezmizne.

Vyletela som do obrovských výšin, až vysoko nad biele oblaky a rozmýšľala, čo ďalej. Nemala som peniaze, potrebovala som sa od niečoho odraziť. Napadlo mi, nájsť nejakého démona a poprosiť ho aby ma vzal za nejakým kniežaťom ale kde ho nájdem?

Rozhodla som sa letieť do iného mesta, už z diaľky som zahliadla nádherné miesto, zasadené v útesoch nad tyrkysovým morom, Cinque Terre. Hralo to tu farbami a rôznou hudbou. Pristála som na streche nejakej červenej budovy.

Porozhliadla som sa naokolo a videla veľmi veľa ľudí. Bolo to tu zaplavené turistami. Dovolenkové slamené klobúčiky, foťáky v rukách a letné palmové košele. Dedinka a budovy boli farebné a divoké. Pripomínali mi staršiu dobu ale malo to v sebe obrovský nádych minulosti.

Skryla som krídla a hľadala východ zo strechy. Dverami som vošla do chodby, z ktorej viedlo len jedno schodisko. Naklonila som sa cez zábradlie a videla o niekoľko poschodí nižšie. Rýchlym krokom som kráčala smerom dolu, až som vybehla na prízemí nejakej bytovky. Nenápadne vošla do davu plného turistov a snažila sa zapadnúť.

Prechádzala som po rôznych uličkách a sledovala nejaké znamenie alebo apoň náznak toho, kde nájdem cestu. Stratená v myšlienkach som kráčala nevedno kam.

Chcela som ísť do pekla? Neviem. Boh mi dal kúsok spomienky a tá sa mi naozaj páčila. No nič sa nemenilo na tom, že som Satana nepoznala a nevedela, čo od neho čakať. Nepamätala som si na ňom absolútne nič. 

,,Ahh, poznačená temnotou." Započula som niekoho hlasnejší tón.

Pozrela som smerom k budove a videla sedieť na terase kaviarne nejakú ženu. Ryšavé vlasy jej chytali odtieň červenej a v zelených očiach sa jej pri bledej farbe pleti odrážali zeleno modré iskričky. Postavu mala ako modelka. Štíhla, veľké tvarované prsia a elegantné čierne šaty, ktoré pripomínali to anjelské, ibaže toto, bolo oveľa erotickejšie a zvodnejšie.

,,Poznáme sa?" Zastavila som pred ňou.

,,Nie. No ty by si mala vedieť, kto som. Nepoznáš ľudí stvorených v pekle?"

,,N-nie." Zakoktala som sa.

,,Poď si sadnúť, nech nekričíme na celé Taliansko." Ukázala na rovnakú drevenú stoličku na akej sedela ona.

Neisto som prešla k nej, usadila sa oproti nej za malým okrúhlym stolčekom. Prešla som očami po stole. V strede bola malá, úzka váza s bielymi sedmokráskami. Za ňou malý strieborný stojan, v ktorom sa nachádzal nápojový lístok a ďalší so zákuskami.

,,Si démon, však?"

,,Áno," podala mi lístok ,,Vyber si, čo chceš aby si tu nesedela na prázdno."

,,Nemám peniaze."

,,Ja to pokojne zaplatím."

Otvorila som nápojový lístok a začala čítať. Vybrala som si citronádu a Caffé latte. Čašníčka mi to o malú chvíľu priniesla a keď sme opäť s tou démonskej zostali samé, musela som sa spýtať to, čo ma zaujímalo.

,,Posadla si toto telo?"

Usmiala sa na mňa akoby tú otázku čakala. ,,Nie. Vďaka tebe, démoni už nemusia posadnúť smrteľníkov aby sa udržali vo svete živých."

,,Ty vieš, kto som?" Zhíkla som.

,,Všetci to vieme. Voniaš ako náš Pán. Samozrejme, že každý démon vie, kto si."

,,Nepamätám si to." Zamrmlala som.

,,Prečo nejdeš do pekla? Som si istá, že Diabol má pre teba pripravených pár praktík, ktorými ti osvieži pamäť." Šibalsky sa usmiala.

,,Musím sa tam dostať, to máš pravdu ale potrebujem nato kniežatá. Mám nato necelých sedem dní aby som sa tam dostala, inak zomriem ja, Lucifer a aj celé peklo."

,,Prosím?" Úsmev jej klesol.

,,Som anjel s krvou Diabla. Boh povedal, že ak odídem z neba, musím vojsť do pekla presne do týždňa." Zamrmlala som.

,,Pomôžem ti."

,,Len tak? Prečo by si to robila?"

,,Po tisíckach rokoch mám konečne voľnosť a mám risknúť to, že umriem? Ani náhodou!"

,,Vieš, kde sa nachádzajú kniežatá?" Zhíkla som.

,,Viem, kde sa nachádza Asmodeus." Uvoľnene sa oprela o chrbát stoličky.

,,Démonov môžem privolať aj vyslovením jeho mena, nie?" Spomenula som si.

Vôbec mi to nenapadlo. Mohla som to skúsiť už pred pár hodinami.

,,Démona dokáže privolať na zavolanie len Diabol. Ak to chce smrteľník vyvolať démona, tak len cez rituál. Ty ešte nemáš toľkú silu a moc. Dokázala by si to, ak by si bola v blízkosti pár metrov alebo ak by city k démonovi boli silné a hlavne obojstranné. My budeme musieť ísť do Grécka."

,,Tak načo čakáme?" Postavila som sa na nohy.

,,Chcem si dopiť túto úžasnú kávu a mimochodom," zamračila sa a počkala, kým si opäť sadnem, ,,volám sa Umbra."

,,Nerrea," pousmiala som sa. ,,Aký si démon?"

,,Som niečo ako žoldniersky démonský špión. Svoju vernosť vkladám len do Diabla."

,,Čo to znamená?"

,,Znamená to, že ak ma niekto privolá rituálom a navrhne mi zaujímavú ponuku, zistím mu informácie, ktoré potrebuje."