1. Kniežatá pekla : The Devil Himself [Dokončené]

Sen

Zaspala som uprostred čítania. Nerozumela som ako to je možné, pretože som nebola unavená a na spánok som ani nemyslela.

,,Nerrea." Počula som šepot nejakého muža.

,,Kto to je?" Prekvapene som sa obzrela ale nikoho som nevidela.

Obzerala som si prostredie. Snažila sa zistiť, kde som ale nič som nevidela. V miestnosti bola obrovská tma. Cítila som niekoho prítomnosť. Bol kúsok odomňa ale vďaka tmavej noci, ktorá ma oslepovala, som nebola schopná zaostriť na muža.

,,Nepoznáš ma?" V jeho hlase bolo počuť pobavenie.

,,Nie." Preglgla som.

,,To nevadí, spoznáš ma už o chvíľu." Schmatol ma, naše telá buchli o seba a vtedy som si uvedomila, že sme obaja úplne nahí.

,,To nesmieme."

,,Ale áno, smieme."

Chytil mi sánku, vnoril svoj jazyk do mojich úst a zhlboka vydýchol. Ten výdych mi prišiel akoby dlhé chvíľke čakal práve na tento bozk. Ochutnával ma svojimi perami akoby ich poznal.

Jeho jazyk bol dlhý, čo som nechápala ale nevedela som odolávať. Chutil úchvatne a sladko. Cítila som jeho piercing a prisahala by som, že som to zažila. Jeho dotyky sa mi zdali povedomé a zároveň nadprirodzené a tajomné.

Tlačil ma niekam do ešte hlbšej tmy ale moje telo bolo uvoľnené a nebálo sa. Zvláštny pocit. Nemala by som to chcieť, lenže telo po tom prahlo.

,,Uvoľni sa, drahá." Zašepkal mi tichým hlasom.

,,Prečo mi to robíš?" Odtiahla som sa pár milimetrov od jeho mäkkých pier, čakala som odpoveď ale neprišla.

Namiesto toho ma otočil a prehol a studenú drevenú vec. Až po chvíli, keď si moje natlačené prsia zvykli na teplotu, spoznala som, že to je stôl.

Prehnutá cezeň som nedočkavo čakala, čo sa bude diať. Telo sa mi chvelo od vzrušenia, túžila som po jeho dotykoch a keď som ich znovu ucítila, prišlo mi to správne. Bozkával ma na chrbte, svojim prirodzením mi prechádzal po celej dĺžke lona a rukou mi hladil môj maly uzlíček nervov.

,,Som oddaná Bohu, cudzinec." Vzdychla som.

Oči sa mi zatvárali od vzrušenia, vzdychy napĺňali moje ústa a myslela som, že o chvíľu ma celú strasie od tých pocitov, ktoré vo mne vreli.

,,Si oddaná mne."

Mužove bozky mierili nižšie cez lopatky až k zadku a takmer som nadskočila, keď som ucítila ako si na kolenách oddelil obe moje polky zadku od seba a svojim neľudsky veľkým jazykom prešiel od klitorisu až po dierku, o ktorej sa mi ani vo sne nesnívalo.

,,A-ahh..." zastonala som.

Začal mi ním divoko útočiť na moju vagínu. Lízal ma ako to najlepšie lízatko aké kedy mal. Svoj jazyk vnáral môjho lona, predvádzal s ním tie najerotickejšie kúsky a privádzal do môjho lona nepoznané.

,,Nechcem zhrešiť." Chytila som sa stolu a drvila jeho kraj rukami.

,,Miluješ somnou hrešiť, drahá." Odtiahol sa.

Nedotýkal aa ma svojim jazyk len pár sekúnd a moje mokré lono kričalo zúfalstvom, ktoré som chcela zo seba rýchlo dostať.

S rukou sa mi podarila chytiť jeho hlava a pritlačila som mu tvár k môjmu rozdráženému lono. Muž mi stisol zadok a tľapol mi po ňom. V tom dotyku bolo cítiť jeho vzrušenie, chtíč a túžba, ktorá v jeho tele bublala.

Neviem, kto to je ale má pravdu. Tento pocit milujem. Cítila som sa nesmierne sexy a tým ako sa ma dotýkal, mala som pocit, že stúpam k nebesiam.

Telo sa mi začalo uvoľňovať a bozky, ktoré venoval môjmu rozkroku, naberali ešte na väčšej intenzite. Prudká zmes jeho jazyka, rúk a prstov, stačili nato aby sa z môjho hrdla vydral obrovský ston, plný rozkoše a prichádzajúceho orgazmu.

Ruku na jeho hlave som tlačila do svojho lona ešte viac, panva sa mi sama začala pohybovať pojeho jazyku a v sekunde, kedy som sa ocitla v raji, otvorila som oči a uvedomila si, že sedím v knižnici s knihou na stehnách.

Slastný orgazmus vystriedalo obrovské sklamanie a pribudla aj silná frustrácia. Moje lono prahlo po dotyku. Svojou vlhkosťou medzi nohami, som mala pocit, že k sebe volám muža zo sna a snažím sa ho ňou vábiť.

Musela som si silno prekrížiť nohy aby som sa svojej slabiny sama nedotkla a odolávala všetkým tým zakázaným pocitom ale márne. Musela som sa postaviť, knihu som položila na stolík k ostatním a letela von z knižnice.

Uvedomila som si, že je noc. Pravdepodobne hlboká noc, pretože po celom zámku sa nachádzali len kamenné misy, v ktorých horel oheň. Nikde žiadny anjeli a ani živej bytosti.

Netuším ako ale cítila som niečo, čo som sa rozhodla nasledovať. Bol to taký pocit, že na niečo zabúdate ale hlas vás k tomu vedie. Skryla som krídla a potichu kráčala od hradu do pravého krídla, kde som videla niekoľko domčekov, ktoré slúžili pre bojovníkov.

Nemala som tu čo robiť. Nikto ma sem nezavolal a v kútiku duše som vedela, že tu je vstup zakázaný ale ani to ma neodradilo od toho, aby som sa nešla pozrieť.

Kráčala som po chodníku vytvoreného z oblakov a sledovala všetky anjelské domy. Vnútorný hlas mi vnucoval myšlienky aby som odbočila do ľava a ja som poslúchla.