Dievča z knihy (osud vo vlastných rukách)

Kapitola 36: Ja som kráľovná tejto hry a vy ste len bezvýznamní pešiaci

Elara stála pred zrkadlom, a s úľavou sledovala, ako sa jej jazvy rýchlo uzdravujú. Pred pár dňami ešte krvácali a boli bolestivé, ale teraz sú už len pamäťou, ktorá sa rozplýva ako ranná hmla. Tento prechod bol pre ňu symbolický. Rany na jej tele zmizli, ale pre ňu to bolo viac než len fyzické uzdravenie – znamenalo to, že jej vnútorná sila rastie. Pociťovala, ako sa jej energia obnovuje, a to jej dávalo nový pocit nadvlády a neporaziteľnosti.

„Nikto ma nemôže zastaviť," zašepkala si sama pre seba, pričom sa usmievala na svoj odraz v zrkadle. „Ja som kráľovná tejto hry a všetci okolo mňa sú len bezvýznamní pešiaci."

Celý plán, ktorý si naplánovala, sa začínal napĺňať. Všetko prebiehalo podľa jej predstáv – od toho, ako zmanipulovala Toma a jeho poskokov, až po malé kroky, ktoré viedli k jej víťazstvu. Každý krok, ktorý podnikla, bol strategický, každá reakcia starostlivo zvažovaná. Predstavovala si, ako sa bude smiať, keď sa všetko rozpadne a keď konečne ukáže svoju silu.

Tom bol nešťastný, zmätok a beznádejne sa pokúšal prebiť cez jeho obranu. Jeho pohľad bol stále zmätok – obklopený svojimi vlastnými poskokmi, Regulusom a Mattheom, ktorí si ešte viac prehlbovali svoju závislosť na jeho rozkazoch. Ale Elara vedela, že to je len dočasné. Tom mal totižto vlastnú agendu a ona sa musela pripraviť na to, aby prekonala všetky jeho kroky.

Sledovala Toma, ako sa s každým dňom stáva čoraz viac zúfalým, zatiaľ čo ona si naplno užívala pocit prevahy. Často sa schovávala v temných kútoch a pozorovala ich činnosť, vždy skrytá v tieni, so zrakom upretým na ich pohyby. Vedela, že musia stále vykonávať svoje úlohy, ale ona sa už dávno stala nevyhnutnou súčasťou ich plánov, hoci to ešte nevedeli.

V hradnej knižnici strávila hodiny študovaním zaklínadiel a elixírov, aby zabezpečila, že nebude nič, čo by jej mohlo ujsť. Všetko sa jej darilo, a to jej dávalo pocit kontroly nad celou situáciou. „Aké dobré je byť silná," premýšľala, zatiaľ čo sa pomaly prechádzala po miestnosti.

„Všetci sa bavia svojimi malými hrami, ale na konci dňa sú to len pešiaci na mojej šachovnici," povedala si, s presvedčením v hlase. „A ja som kráľovná."

Jej plán bol jednoduchý – využiť ich slabiny, ich zraniteľnosti a každý ich krok precízne navrhnúť tak, aby ich vedela presne kontrolovať. Rozhodla sa, že nebude končiť až do úplného víťazstva. Nechcela, aby jej dielo, ktoré začala, skončilo skôr, než sa stane naozaj silnou.

„Musím byť o krok pred nimi," pomyslela si, keď prechádzala okolo kníh, ktoré študovala. „Oni si ešte len začínajú uvedomovať, čo sa deje, ale ja mám všetko pod kontrolou."

Čoskoro sa chystala opäť stretnúť s Tomom a jeho poskokmi. Ráno sa obvykle stretávali v spoločenských miestnostiach, kde plánovali svoje ďalšie kroky. Elara sa postavila pred zrkadlo a prezerala si svoje oblečenie, vyberajúc si tie najkrajšie a najmocnejšie kúsky, ktoré jej dodali pocit nesmrteľnosti. Každý detail, každý prvok jej oblečenia bol starostlivo vybraný, aby odrážal jej silu a kontrolu.

Tom s Regulusom a Mattheom sa neustále snažili získať kontrolu, ale Elara videla, že ich pokusy sú neúčinné. Aj keď ich plán bol silný, Elara bola silnejšia. S úsmevom na perách si predstavovala, ako sa ich plány rozpadnú a ona sama prevezme kontrolu. Nezáležalo jej na tom, čo musia prežiť, aby dosiahli svoje ciele – ona už bola pripravená prekonávať všetky prekážky, ktoré sa jej postavili do cesty.

„Sila, ktorú mám teraz, je len začiatok," povedala si pre seba, keď sa pripravovala na ďalší deň. „Nebudú vedieť, čo ich zasiahne, až keď sa stanem neporaziteľnou."

S myšlienkami na ďalšie kroky a budúce víťazstvo, Elara sa pripravila na ďalší deň, kedy sa jej plán dostane do ďalšej fázy. Pociťovala, že všetko je v jej rukách a že už nič nemôže stáť v jej ceste. To, čo sa stane ďalej, už bude len výsledkom jej starostlivého plánovania a neochvejnej sily.