Dievča z knihy (osud vo vlastných rukách)

Kapitola 35: Mrazivý dotyk

Elara sa v posledných dňoch cítila ako v mori tmy. Každé ráno vstávala so stále väčším pocitom beznádeje a bolesti, ktorá neprechádzala, ale iba sa prehlbovala. Každý pohľad, každé slovo, každé dotknutie od Toma jej pripomínali nočnú moru, ktorá sa stala skutočnosťou.

Jedného večera, keď sa zdalo, že temnota vonku sa stretáva s tou v jej srdci, Elara utekala do svojej izby s rýchlym, desivým krokom. Incident s Tomom ju poznamenal ešte viac. Viac než si dokázala predstaviť. Dvere za ňou hlasno buchli a odrezali ju od vonkajšieho sveta. Konečne sama, bez nikoho, kto by jej mohol sledovať alebo súdiť, sa rozhodla pre jediné, čo jej ešte zostávalo – pokúsiť sa zbaviť všetkých stôp z Toma, ktoré na jej tele zostali.

Vo vani naplnenej studenou vodou sa s hysterickým úsilím začala drhnúť. Jej ruky, krk a ústa boli miestami, kde sa najviac cítila špinavá. Voda bola ľadová a jej dotyky boli čoraz silnejšie, až sa premenili na krvácajúce škrabance. Každý pohyb, každé trenie, ktoré používala na svojich rukách, ako keby sa pokúšala zmyť nielen fyzické stopy, ale aj emocionálne zranenia, ktoré sa jej uložili hlboko v duši.

Jej pokožka bola červená a podráždená, s krvavými škrabancami, ktoré sa vytvorili z jej drsného očisťovania. Každé miesto, kde sa jej pokožka dostala do kontaktu s vodou a mydlom, bolo teraz západkou bolesti, ktorá sa vynímala ako varovanie pred každým ďalším dotykom.

Napriek tomu sa snažila nenechať svoju bolesť narušiť. Vstala z vane, nechala vodu stiecť a postavila sa pred zrkadlo, ktoré neodrážalo len jej fyzický vzhľad, ale aj vnútorný chaos. Jej tvár bola premočená, jej oči sa zdali byť prázdne, akoby stratila všetku svoju iskru. Na jej pokožke zostávali krvavé škrabance, ktoré sa zdali byť priamym dôkazom jej vlastných démonov.

Nasledujúce ráno, pri raňajkách v jedálni, bola jej zranená pokožka stále viditeľná. Jej čerstvé škrabance a krvavé rany sa zdali ako jasné, nepopierateľné znamenia jej vnútorného boja. Študenti okolo nej šuškali a snažili sa odhadnúť, čo sa mohlo stať. Hovory sa šírili rýchlosťou svetla, a mnohí mali svoje vlastné teórie o tom, čo by mohlo byť príčinou jej zranení.

Tom si všimol, čo sa stalo, aj keď sa snažil pôsobiť nezúčastnene. Jeho oči sa nielenže zaznamenali fyzické stopy, ale odrážali aj pocit zodpovednosti a vnútorného konfliktu. Vedel, že to, čo sa stalo, malo priamy dopad na Elaru. V jeho očiach bolo cítiť, že si bol vedomý, že jej škrabance boli jeho priamym výsledkom. Cítil sa roztrhnutý medzi pocitom viny a neochotou priznať, čo vlastne urobil.

Regulus a Mattheo, ktorí sa bezstarostne rozprávali o jej stavoch, si tiež všimli, že Tom sa stal ticho a zamyslene. Regulus sa snažil zistiť, čo sa stalo, zatiaľ čo Mattheo sa neustále snažil pochopiť, čo spôsobilo tieto škrabance.

„Tom, vieš, čo sa jej stalo?" spýtal sa Mattheo.

Tom na chvíľu zdvihol hlavu, pozrel sa na Regulus a povedal: „Nie, neviem. Môže to byť čokoľvek. Možno sa jej stalo niečo, čo jej spôsobilo fyzické zranenia."

„Ale tie rany vyzerajú čerstvé. A ona vyzerá... hrozne," poznamenal Regulus.

Tom si zakrýval tvár, ako keby sa snažil zabrániť svojim vlastným emóciám, aby sa dostali na povrch. „Nie je moja úloha riešiť jej problémy. Má svoje vlastné dôvody na to, prečo sa stala taká, aká je."

Po raňajkách Elara odišla z jedálne, stále ignorujúc zvedavé pohľady a šepoty okolo nej. Každý krok, ktorý urobila, bol sprevádzaný bolesťou a pocitom neúplnosti. Tomov pohľad bol stále v jej mysli, a jeho absencia súcitu ju zasiahla hlboko.

Tom, aj keď bol skrytý za maskou apatie, nemohol zabudnúť na to, čo sa stalo. Jeho vlastná vina a zmysel pre zodpovednosť sa zmiesili s pocitmi, ktoré nevedel úplne pochopiť. Stále sa snažil analyzovať svoje činy, aj keď vedel, že to, čo sa stalo, nebolo jednoducho odčiniteľné.

Elara sa, zatiaľ čo sa snažila prekonať bolesť, ktoré cítila, rozhodla, že sa viac nebude nechať zlomiť. Jej tajomstvo a plán na pomstu zostávali ukryté, ale jej fyzické zranenia boli jasným dôkazom jej vnútorného boja. Rozhodla sa čeliť tomu, čo prišlo, a pokračovať v ceste, ktorú si sama zvolila – nezastaviť sa a neustále hľadať cestu k vlastnému uzdraveniu a spravodlivosti.

Tom, ako aj ostatní, sa snažili pochopiť jej situáciu, ale každý mal svoju vlastnú predstavu o tom, čo sa stalo. Nikto však nevedel úplne pravdu a Elara bola ochotná za každú cenu chrániť svoje tajomstvá, bez ohľadu na to, akú cenu bude musieť zaplatiť.