Dievča z knihy (osud vo vlastných rukách)

Kapitola 73: Elarina odmeranosť

Elara sedela v tieni obrovskej vŕby na školskom nádvorí, zatiaľ čo jej pohľad blúdil po okolí. V posledných týždňoch sa začali na Rokforte šíriť fámy, že má tajného obdivovateľa. Toto sa stalo centrom konverzácie medzi študentmi, ktorých zvedavosť bola neukojiteľná. Namiesto toho, aby to zahnalo ich záujem, to však malo presne opačný efekt. Každý chcel byť tým tajomným obdivovateľom a získať Elarinu pozornosť.

Elara si toho bola vedomá, a to ju iritovalo. Rozhodla sa, že zmení svoju stratégiu a začne sa správať odporne ku každému, kto sa k nej priblíži. Verila, že ak bude dostatočne nepríjemná, dokáže ich od seba odohnať. Avšak, ako to už býva, jej odmeranosť len prilákala ešte viac záujemcov.

Všetko začalo už ráno v jedálni. Elara vstúpila do miestnosti s hlavou vysoko vztýčenou, jej kroky boli sebavedomé a oči mrazivo chladné. Študenti okamžite začali šepkať a pošepkávať si medzi sebou.

„Elara, môžeš si prisadnúť?" opýtal sa jeden z mladších chalanov z Bifľomoru.

Elara sa na neho pozrela pohľadom, ktorý by mohol zmraziť oheň. „Prečo by som mala? Nemám záujem počúvať tvoje nezmyselné reči."

Chlapec zúfalo sklopil zrak, no jej odmeranosť ho len povzbudila. Ďalší študent, tentoraz zo Slizolinu, sa odvážil priblížiť.

„Elara, mám pre teba kvety," povedal s nádejou v hlase a ponúkol jej nádhernú kyticu červených ruží.

Elara sa na neho pozrela s absolútnou pohŕdaním. „Kvety? Aké klišé. Nemyslíš, že na mňa musíš zapôsobiť niečím lepším než týmito otrhanými kvetmi?"

Študentov záujem však stále rástol. Zdalo sa, že čím viac ich odmietala, tým viac ju obdivovali. Prechádzala sa po chodbách, kde sa na ňu lepil dav zvedavých študentov, ktorí sa snažili získať jej pozornosť rôznymi spôsobmi.

Elara prechádzala chodbami školy, keď k nej pristúpil ďalší študent. Bol to vysoký, tmavovlasý chlapec z Bistrohlavu.

„Elara, možno by sme si mohli niekedy spolu vyraziť do Rokvillu?" navrhol s nádejou v hlase.

Elara sa na neho pozrela ako na hmyz, ktorý by najradšej rozdrtila pod nohami. „Nemám záujem. A ak ma budeš ďalej obťažovať, postarám sa, aby si toho ľutoval."

Študent cúvol, ale jeho očarovanie Elarou sa len prehĺbilo. Jej neústupnosť a chladná odmeranosť ju robili ešte záhadnejšou a príťažlivejšou.

Večer, keď sa v spoločenskej miestnosti zhromaždili študenti, aby sa podelili o svoje zážitky z dňa, Elara sedela sama v rohu, obklopená knihami. Snažila sa ignorovať všetkých okolo seba, ale jej prítomnosť bola neprehliadnuteľná.

Tom, Regulus a Mattheo ju sledovali z diaľky. Tom mal plán, ako ju dostať. Prikázal Mattheovi, aby sa pokúsil znova o kontakt.

Mattheo pristúpil k Elare s pohárom maslového piva. „Elara, chceš sa pridať k nám? Máme zaujímavé témy na rozhovor."

Elara zdvihla pohľad a pohŕdavo sa na neho usmiala. „Máš naozaj pocit, že ma zaujíma, o čom sa bavia takí, ako si ty? Zmizni."

Mattheo, hoci zasiahnutý jej slovami, sa nevzdal. „Možno by si nás mohla prekvapiť svojím pohľadom na vec."

Elara sa uškrnula. „A prečo by som mala? Nemáš nič, čo by ma zaujímalo."

Tom sledoval scénu so zmesou frustrácie a fascinácie. Vedel, že musí prísť s lepším plánom, aby zistil pravdu o Elare. Jej chladná odmeranosť a odolnosť voči ich pokusom ju urobiť prístupnejšou, len podnecovali jeho zvedavosť.

Neskôr tej noci sa Tom, Regulus a Mattheo stretli v jednej z opustených chodieb hradu.

„Čo s ňou budeme robiť?" spýtal sa Regulus. „Nič na ňu neplatí."

Tom si povzdychol. „Musíme nájsť spôsob, ako ju prinútiť, aby sa nám otvorila. Je tu niečo, čo skrýva, a my musíme zistiť čo. Je toho oveľa viac než je jej meno."

„Možno by sme mali skúsiť inú taktiku," navrhol Mattheo. „Niečo jemnejšie, možno sa pokúsiť získať jej dôveru."

Tom sa zamyslel nad Mattheovými slovami. „Možno máš pravdu. Skúsime to. Ale musíme byť opatrní. Elara nie je len taká obyčajná študentka. Všetci vieme, čo nám urobila a pokiaľ sa naštve, následky môžu byť horšie."

Nasledujúce ráno sa situácia nezmenila. Elara vstúpila do jedálne s rovnakým chladným pohľadom. Jej odmeranosť spôsobila, že študenti sa snažili ešte viac získať jej pozornosť. Tom, Regulus a Mattheo ju sledovali z diaľky, premýšľajúc o svojom novom prístupe.

Tom sa obrátil k svojim priateľom. „Dobre, chlapci. Začíname novú taktiku. Budeme jemní a trpezliví. Až do tej chvíle, kým ju neprinútime sa nám otvoriť."

Elara sedela pri stole, obklopená študentmi, ktorí sa jej snažili lichotiť. No jej pohľad sa zastavil na Tomovi, ktorý na ňu hľadel s nečakaným záujmom. Vedela, že niečo chystá. Ale bola pripravená. Vedela, že sa bude musieť držať svojej hry ešte pevnejšie.

Po raňajkách sa Elara rozhodla ísť do knižnice, aby našla trochu pokoja a súkromia. No sotva sa usadila medzi regálmi s knihami, Tom sa objavil za jej chrbtom.

„Elara, môžem si prisadnúť?" spýtal sa nečakane jemným hlasom.

Elara zdvihla obočie. „Prečo by som ti mala dovoliť, aby si sa pridal?"

Tom sa usmial. „Len som chcel byť v tvojej spoločnosti. Možno sa ti zdá, že som sa správal nesprávne, ale chcel by som to napraviť."

Elara ho chvíľu pozorovala, potom pokrčila plecami. „Dobre, ale nečakaj, že sa budeme baviť."

Tom sa usadil vedľa nej a začal čítať. Elara sa snažila ignorovať jeho prítomnosť, ale jeho blízkosť ju znervózňovala. Vedela, že sa nesmie nechať oklamať jeho zmeneným správaním. Bola odhodlaná udržať si svoju masku a tajomstvá.