Dievča z knihy (osud vo vlastných rukách)

Kapitola 104: Ako si to dovoľuješ?!

Elara sedela v spoločenskej miestnosti, listovala v knihe a snažila sa ignorovať Tomovu prítomnosť niekde v miestnosti. Vedela, že jej čas s knihou je obmedzený, ale potrebovala si odpočinúť od reality, aj keby len na chvíľu. Zrazu si k nej prisadol nejaký chalan, ktorého už videla párkrát v Rokforte, ale nikdy s ním nehovorila.

„Ahoj," pozdravil ju s úsmevom. „Si tu sama?"

Elara na neho prekvapene pozrela, potom sa usmiala. „Áno, práve čítam."

„Môžem si prisadnúť?" spýtal sa a Elara prikývla.

Rozhovor plynul prirodzene. Hovorili o knihách, o škole, o všetkom možnom. Elara si nevšimla, že ich Tom sleduje z druhého konca miestnosti, jeho tvár stuhla hnevom. Zrazu ju chalan pohladil po líci a Elara sa mierne zasmiala. Nebolo to nič viac než nevinné gesto, ale pre Toma to bolo definitívne prekročenie hraníc.

Bez varovania sa postavil a zamieril k nim. Jeho kroky boli rýchle a pevné, oči zlovestne žiariace. Keď bol pri nich, chytil toho chalana za rameno a začal na neho kričať: „Ako si to dovoľuješ dotknúť sa mojej priateľky?!"

Chalan sa nevydesil. Namiesto toho sa usmial a pokojne odpovedal: „Nevyzerá to tak, že by bola s tebou dobrovoľne. Len jej chcem poskytnúť to, čo ty nedokážeš."

Tom sa neovládol a vrazil mu päsťou do nosa. Chalan sa zvalil na zem a chytil si krvácať nos. Spoločenská miestnosť zrazu stíchla, všetky oči sa upreli na Elaru a Toma.

„Nič zlé neurobil!" kričala Elara, vstala a snažila sa oddeliť Toma od chalana.

Tom, úplne zaslepený hnevom, chytil Elaru za ruku a ťahal ju za sebou z miestnosti. „Pôjdeš so mnou!" povedal cez zatnuté zuby.

Elara sa mu snažila vytrhnúť, ale jeho stisk bol príliš silný. Viedol ju cez chodby Rokfortu až do svojej izby, kde ju vtlačil dnu a zamkol za sebou dvere.

„Čo si myslíš, že robíš?!" kričal na ňu, jeho oči sa zúžili do nebezpečných štrbiniek.

Elara bola vystrašená, ale zároveň plná hnevu. „On nič zlé neurobil, Tom! Prečo si taký žiarlivý? Prečo ma stále kontroluješ?"

Tom k nej pristúpil, jeho tvár bola teraz len pár centimetrov od jej. „Pretože si moja," zašepkal tvrdým hlasom. „A nikto iný sa ťa nesmie dotknúť."

„Nie som tvoja, Tom!" odpovedala rovnako tvrdo. „Nikdy som s tým nesúhlasila!"

Tom sa uškrnul. „Možno nie teraz, ale budeš. Zvykneš si."

Elara ho prebodla pohľadom, ale vedela, že nemá kam utiecť. Bola uväznená v jeho hrozivej hre, bez možnosti úniku. Musí nájsť spôsob, ako sa z tohto pekla dostať, skôr než stratí samu seba.