Dievča z knihy (osud vo vlastných rukách)

Kapitola 62: Karty boli rozdané

Po niekoľkých týždňoch neustáleho napätia a tajných stretnutí sa Elara konečne rozhodla konať. Vedela, že jej plán bol v kritickom bode, a aby ho úspešne dotiahla do konca, potrebovala urobiť radikálny krok. Zvolala Draca a Theodora do tajnej miestnosti, kde ich čakala s vážnym výrazom na tvári.

„Musíte pustiť väzňov," povedala pevne, hľadiac im priamo do očí. Dracovi sa na čele objavila vráska zmätenia, ale Theodor len prikývol, akoby už dávno vedel, že tento okamih príde.

„Prečo?" spýtal sa Draco, neúspešne sa snažiac skryť svoj zmätok. „Prečo teraz?"

„Všetko má svoj čas a svoje miesto," odpovedala Elara tajomne. „Ver mi, je to nevyhnutné pre ďalší krok nášho plánu."

Theodore, ktorý stál vedľa, sa na ňu zamračil. „To nedáva zmysel, Elara. Prečo by sme ich púšťali? Môžu nás zradiť."

Elara sa k nemu obrátila a v očiach mala oheň, ktorý Theodore už dlho nevidel. „Nie, Theodore. Ver mi. Oni nás nezradia. A ak aj áno, budeme pripravení. Ale teraz ich musíme pustiť."

Draco a Theodor si vymenili pohľady, ale nakoniec prikývli. Vedeli, že proti Elarinej pevnej vôli nemajú šancu. Rýchlo sa Draco vydal splniť jej príkaz, zatiaľ čo Theodore stále stál na mieste, zmätený a nahnevaný.

Keď sa vrátili do Rokfortu, bol to zvláštny návrat. Niekoľko študentov si všimlo, že Regulus, Tom a Mattheo majú zranenia, ale nikto sa neodvážil pýtať sa na podrobnosti. Bolo to, akoby všetci tušili, že pravda je príliš desivá na to, aby ju vedeli.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jeden zo študentov, keď videl Tomovu zranenú ruku. Tom len pokrútil hlavou a prešiel okolo.

„Nič to nie je, nehoda pri cvičení," povedal Regulus s ľahkým úsmevom, ale jeho oči prezrádzali niečo iné.

Mattheo len mlčky prikývol a vyhýbal sa ďalším otázkam. Vedeli, že musia klamať. Pravda bola príliš nebezpečná, aby sa dostala na svetlo. Elara bola ich tajomstvom a oni sa museli postarať, aby to tak zostalo.

Elara sa medzitým pohybovala chodbami Rokfortu s nezmenenou eleganciou a pokojom. Vedela, že všetko ide podľa plánu. Jej nepriatelia si mohli myslieť, že majú nad ňou prevahu, ale ona vždy mala esá v rukáve.

V ten večer, keď sa všetci vrátili do svojich izieb, Elara sedela pri okne a premýšľala o ďalšom kroku. Vedela, že Dracovi a Theodorovi môže dôverovať, keďže ich mala stále pod kontrolou. Ale Tom, Regulus a Mattheo boli iná vec. Musela byť opatrná, aby nezistili jej skutočné zámery.

Tom, Regulus a Mattheo ležali v svojich posteliach a premýšľali o udalostiach dňa. Vedeli, že niečo sa deje, ale nevedeli presne čo. Každý z nich mal svoje vlastné myšlienky a obavy, ale jedno bolo jasné - Elara bola kľúčom k všetkému.

Ako dni plynuli, napätie medzi nimi rástlo. Každý pohyb, každé slovo bolo pre nich dôležité. Vedeli, že musia byť opatrní a pozorní. Elara mala svoje tajomstvá a oni museli zistiť, čo plánuje, skôr než bude neskoro.

Elara sedela pri okne a pozorovala nočnú oblohu. Vedela, že jej čas prichádza. Musela byť opatrná, ale zároveň vedela, že musí konať rýchlo. Jej plány boli pripravené a teraz už len čakala na správny okamih.

Tom, Regulus a Mattheo spali, ale ich sny boli plné nepokoja a obáv. Vedeli, že niečo sa deje, ale nevedeli, čo to je. Každý deň bol pre nich boj o prežitie a zistenie pravdy.

Elara vedela, že má nad nimi prevahu. Bola pripravená na všetko a vedela, že jej nepriatelia si môžu myslieť, že majú nad ňou prevahu, ale ona vždy mala esá v rukáve. Bola pripravená bojovať a vyhrať.

Jej nepriatelia si mohli myslieť, že majú nad nimi prevahu, ale ona vždy mala esá v rukáve. Bola pripravená bojovať a vyhrať.

Keď sa znovu stretnú, budú vedieť, že Elara nie je len obyčajné dievča. Bola niekým, koho by sa mali báť. A keď príde ten deň, budú vedieť, že ona je tá, ktorá drží všetky karty.