Inteligent [sk]

Scéna pred všetkými

Pomaly som vstala a išla smerom do kuchyne. Naposledy som si poriadne vydýchla a vošla. Ani som za sebou nezavrela dvere a Panvička už spustil: "Robíš si srandu? Si prišla a mala tam napísané kuchárka, tak si tu teraz šéfka? Ja im tu varím už rok! Ty si prídeš a máme sa posrať? Robíš to naschval?" reval na mňa. Cez ešte otvorené dvere som počula ako ostatní stíchli. Zavrela som ich a sadla si na kuchynskú linku. "Prečo si to vymenila? Myslíš si, že si niaka šéfkuchárka do riti?!" reval ďalej. "Nie." odpovedala som kľudne. "Prečo si to vymenila?!" reval ďalej a ďalej. "Prišla som a bolo to bez chuti, prevarené, olejnaté a boli tam vlasy." povedala som s kľudom. Prečo by som mala ziapať aj ja na neho? "Myslíš si, že si lepšia kuchárka? No dobre. Ty navaríš úplne sama zajtra. Ak im to bude chutiť, tak preberáš vedenie! Ak nie, tak budeš iba čistiť a krájať!" hučal. "Dobre. Myslím, že to je dobrý nápad." povedala som. V tom sa otvorili dvere a dnu vletel Thomas. "Všetko vpohode?" opýtal sa podozrievavo. "Áno." zoskočila som z pulta a prešla k Thomasovi. "Panvička má zajtra voľno." povedala som Thomasovi a usmiala sa. Prešla som cez otvorené dvere a uvidela, že sa všetci dívajú na mňa. Počuli to. Paráda. "Dobrú chuť." povedala som a všetci sa znova pustili do jedla a konverzácie. Prešla som až do zadu ku stolu ako pred tým a sadla si. "Počul som to až sem." povedal Newt. "Bol trochu vytočený." povedala som a pustila sa do dezertu. "Trochu?" začali sa smiať. "No... Pre každého znamená 'trochu' pokaždé niečo iné." "V tom prípade je tento koláč trochu dobrý. Mám zajtra len trochu roboty. Som tu už trochu dlho." smial sa Thomas. "Prestaňte!" prišla Gise. "Nevitáčaj Panvičku!" povedala a tvárila sa, ako keby ma v noci chcela zabiť. Ako dopovedala, hneď odišla. "Newt, ty pracuješ s Gise, však?" opýtal sa Thomas. "Áno." odpovedal. "Čo prosím ťa majú tý dvaja spolu?" spýtal sa nervózne Thomas. "No... Ťažko povedať." nevedel to vysvetliť. "Našli sme jej vlas v bývalej polievke." zasmiala som sa. "Tak niak." zasmial sa Newt. Má strašne pekný úsmev. A ako sa tak na neho dívam tak aj oči. Také tmavé. A vlasy... "Čo ty na to?" opýtal sa. "Na čo?" opýtala som sa späť. "Thomas hovorí, že ti zajtra môžem pomôcť v kuchyni a Panvička pôjde na pole. Počúvaj." zasmial sa Newt. "No to by bolo super." usmiala som sa. "Zajtra teda o šiestej v kuchyni." usmial sa Newt a odišiel. Zostala som tam s Thomasom. Akúrat začal pojedať z dezertu. "Počúvaj, chcem sa ťa niečo opýtať." spustila som. "Čokoľvek." povedal. "Ešte som sa tak niak nedozvedela, čo je za tou stenou." povedala som a Thomasovi zabehol kúsok jahody. Pobúchala som ho po chrbte. "Fuuu... Tak to ma celkom zaskočilo. Dnes večer pred jedálňou." povedal a odišiel.

Názory píšte do komentárov :)