Inteligent [sk]

Gise

Otvorila som oči. Pozerala som sa na ten istý strop ako dnes ráno. Všade bolo ticho. Pozrela som sa na bok a ležal tam chalan s obviazaným ramenom. Spal. Pozrela som sa na druhú stranu a tam pre zmenu ležal Newt s vyloženou nohou a obviazaným členkom. Taktiež spal. Oprela som sa o ruky, aby som niečo videla a na konci mojej postele sedel Thomas. "Niesi šípová rúženka?" Opýtal sa. Posadila som sa a posunula dozadu, aby som sa oprela o vankúš. "Znova?" Opýtala som sa vystrašene. "Znova." Povedal. "Ake teraz si iba odpadla. Strdce ti bilo, aj keď veľmi pomaly." Povedal a usmial sa. Upokojilo ma to. "Zmena k lepšiemu." Usmiala som sa. "Inak si v pohode." Povedal. "Rozhodne si na tom lepšie ako tuto Newt a Minho. Newt mal vyvrtnutý členok a Minho vykĺbené rameno." Povedal ustarostene. "To všetko kôli Gise?" Opýtala som sa a Thomas iba letmo prikývol. Podal mi pohár vody a povedal, že som si teraz pospala asi pol hodinu a nech sa nachystám, lebo ma chce spoznať ešte zopár ľudí. Potom odišieľ. Pomaly som sa postavilaa rozhýbala. Cítila som sa úplne v poriadku. Upravila som sa v zrkadle na konci miestnosti. V tom som počula tichý plač. Išlo to od postele vedľa ktorej som ležala. Bol to Newt. Prišla som k nemu. Ležal na boku a pomaly plakal. Utrela som mu slzy. Nevedela som, čo povedať. Bolo vidieť, že ho to nehorázne bolí a tak som sa radšej vzdialila. Vyšla som z domčeku a sadla si na lavičku. Všade bolo ticho. V tom sa vedľa mňa zjavil Thomas. "Ticho, však?" Povedal. "Ale na to si tu nezvykaj. Nikdy tu nie je ticho." Zasmial sa. "Ani teraz nemalo byť. Hneď po tom, ako začne stmievať robíme raz za mesiac menšiu oslavu." Povedal. "Dnes by to teda moc vhodné nebolo." Povedala som. "To teda nie, ale uvidíme ako to bude zajtra." Povedal. "Ale teraz sme tu pre to, aby si tom ti vysvetlil to, čo sa tu do pekla dne stalo." Tak sme sa pomalým krokom prechádzali a on mi hovoril o tom, čo za humus je tá infekcia, ktorá postihla Panvičku, a ako to normálne riešia. No a nakoniec, ako to vyriešili teraz. Ale to som už vedela. Keď mi to tak opisoval, neviem si vysvetliť, prečo na to Gise neprišla skôr. Pred tým šťastný a usmievavý a teraz po nej ken hučal a urážal ju. Dokonca aj chalani niečo tušili, ale pri ňom sa to neprejavovali tak rýchlo. "Aj tak nechápem, ako je to možné, že ho to poštípalo, keď nikdy do labyrintu nešieľ." Povedal a odkopol kameň. "Máš aspoň niaku teóriu?" Opýtala som sa, pretože ja som jednu mala. "Nie." povedal. "Ale teraz máme teba a o tebe hovorili, že si inteligentá, tak hádam na niečo prídeš." Usmial sa. "Hádam aj ja." Usmiala som sa neúprimne. Ale nebudem mu predsa kaziť deň tým, že podozrievam Gise. Asi to ani nemá hlbší dôvod, ale zraňuje ľudí naokolo a to sa mi nepáči. Ľudia okolo nej trpia. Možno si to neuvedomuje, ale ona je centrom bolesti na Place.

Trošku čudná časť, ale podstatná.
Názory píšte do komentárov :)