Inteligent [sk]

Kuchyňa

Vyšli sme cez pomerne malé dvere a ocitli sa na kraji niakeho lesíka. "Dali sme ťa sem, lebo si potrebovala oddychovať." vysvetloval Thomas. "No nevedeli sme, že to bude len hodina, kým sa prebereš. To sme ťa mohli nechať na tráve." zasmial sa Thomas. Pomaly sme sa dostali cez les až na lúku, kde sa to všetko odohrávalo. "Hneď tu chalani spracujú drevo a vedľa z neho robia prístrešky." ukázal Thomas na pravú stranu. Tam sa traja chalani snažili zdvihnúť obrovský kmeň stromu. Márne. "Tam máme zase všetky políčka. Pracuje tam pár chalanov a jedno dievča. Prišla pred tebou a bolo to prvé dievča." ukázal na kôpku ľudí na druhom konci lúky. "Ako sa volá?" opýtala som sa. "Je tu už mesiac, ale nevie si spomenúť. Nevieme prečo. Ale voláme ju Gise. Vyzerá tak trochu ako francúzka." A mal pravdu. Nízke dievča s ryšavými vlasmi pobehovalo okolo chalanov a polievalo rastliny. "A odtiaľ idú všetky veci..." pomaly sa celý otočil a ukázal na domček oproti políčkam. "... sem. To je kuchyňa a tam sa budeš činiť ako kuchárka." zasmial sa. "Thomas! Potrebujem pomoc." kričal niaky chalan od stavbárov. "Už to zvládneš sama." usmial sa Thomas a išiel pomôcť tomu chalanovi. Bola som trochu nervózna, ale nemala som na výber. Pomaly som sa dostala do kuchyne. Vošla som cez prútené dvere a vo vnútri stál muž. Otočil sa na mňa a premeral si ma. Odložil varešku a prišieľ ku mňe. "Vítaj! Ty si tu nová, však?. To je dobré... Thomas povedal, že prídeš. Páni... Pomoc som tu nemal už dlhý čas." spustil na mňa. Chytil ma za ruku a potiahoľ k pultu. "Očisti a nakrájaj zemiaky. To hádam zvládneš." usmial sa a pokračoval vo varení. Chytila som teda do ruky nôž a začala som ich zbavovať šupy. "Inak, ja som Panvička." prihovoril sa. "Ja som Amber." odpovedala som a ďalej sa venovala zemiakom. Keď som bola asi pri piatom, počula som kroky a otváranie dverí. Nelákalo ma pozrieť sa tam. "Doniesol som cibuľu." ozval sa milý hlas rovno za mnou. Nedalo mi a obzrela som sa. Stál tam pomerne vysoký chalan a usmieval sa na mňa. "Zober ju." povedal mi panvička a prihadzoval do polievky korenie. Chalan mi podal kôš plný cibule. Usmial sa na mňa. "Potom prídi pre jahody." povedal, usmial sa ešte raz a odišiel. "To bol Newt." povedal panvička. Ja som si uvedomila, že tam stojím s úsmevom a košíkom v ruke. Spamätala som sa a pokračovala vo svojej práci. "Počuj, potrebujem si odbehnúť za Joshuom, dovaríš to?" povedal a ani som nestihla odpovedať, bol preč. "Jasne, nemám nič iné na práci. Veď zemiaky sa tej šupky zbavia samé. Prečo nie?" rozprávala som ironicky. Zrazu som za sebou počula smiech. Otočila som sa a stál tam ten Newt. "Do riti!" zasmiala som sa. "Prepáč, len som doniesol tie jahody, aby si nemusela behať hore dole." usmial sa a položil košík na linku vedľa mňa. "Čo bude na obed?" opýtal sa, vyskočil na linku a pojedal jahody. "Táto skazená polievka a niaky chutný dezert." zasmiala som sa. "Čo je na tej polievke?" opýtal sa. "Veľa korenia, bez chuti,... A čo do pekla je toto?" z hrnca polievky som vytiahla dlhý a ryšavý vlas. "Gise." zasmial sa. Vlas som hodila na zem a začala vyberať všetko z polievky. "Čo to robíš?! Panvička ťa zabije!" Neprestala som. Keď to všetko bolo vonku, tak som vodu mierne posolila a chytila do ruky citrón. "Naozaj si tam mala napísané kuchárka?" opýtal sa nedôverčivo Newt. "Ver mi." povedala som a začala ho šúpať ako mandariku. Celú šupu som hodila do hrnca. Newt tam iba sedel a čumel do prázdna."Si mrtvá." povedal. "Môžeš umyť jahody, ak nemáš nič iné na práci." povedala som mu. Chytil košík a začal umývať. Do polievky som prihodila ešte brokolicu a mäso. Nechala som to variť a išla za Newtom. Umyté jahody som si zobrala bokom a rozhliadla som sa po zásobách. Múka, soľ, cukor, kakao. Zobrala som si múku, cukor a kakao na linku. "Máme vajíčka?" opýtala som sa. "Neviem, ja pracujem na poliach." odpovedal Newt. V tom som ich uvidela v košíku pri polici, pred ktorou som stála." Zobrala som to ku linke a začala robiť koláč. Dala som ho nad oheň a sadla si na linku. Dala som si do úst jednu jahodu a sledovala Newta ako ich čistí. V tom prišiel Panvička. "Polievka hotová, dezert na ohni." povedala som a usmiala sa. "Fajn, tak to idem pomôcť inde." povedal a odišiel. "Isto ide za Gise." zasmial sa Newt. "Koľko má rokov?" opýtala som sa. "Gise má osemnásť a Panvička akolo tridsiatky." povedal a smial sa.
Koláč sa dopiekol a začali chodiť ľudia. Sedela som pri stole vzadu v rohu a jedla som polievku. Počula som kroky a videla, ako si ku mne sadol Thomas. "Čo si dala do tej polievky?" opýtal sa s úsmevom. "Ako vieš, že som to bola ja?" trochu ma to prekvapilo. "Panvička nevie variť polievky." V tom si prisadol aj Newt. " Mýlil som sa! Je skvelá." povedal a usmial sa. "Amber!" počula som kričať Panvičku. "Do riti." pošepkala som si a išla za ním do kuchyne.

Názory píšte do komentárov :)