Inteligent [sk]

Čierne oči

Zaskočene som mlčala. Nevedela som čo mu mám povedať, popravde, veď som si nič nepamätala. Bože to bolo trápne. To trápne a ťažké ticho. Newt si zložil ruku z mojich ramien a bolo na ňom vidieť, že si uvedomuje, čo za kravinu povedal. "Bože prepáč." ospravedlnil sa. "Bože ja som debil." zasmeje sa a zakloní hlavu. Chytí si čelo a pretrie oči. "Do prdele! To som posral." smeje sa. Naozaj neviem čo povedať tak sa zasmejem tiež. Našťastie tam vtedy pribehla Gise. "Newt, máš bežať do búdy." povie zadýchane. "Musím teraz?" opýta sa Newt. "Volal ťa Minho." povedala nervózne a to Newta presvedčilo. Opýtavo sa na mňa pozrel a keď som prikývla, tak sa s Gise rozbehol do lesa. Zostala som sama v strede lúky a nevedela som kam mám ísť. Išla som sa teda prejsť. Okolo kuchyne som rýchlo prebehla, lebo sa mi nechcelo variť ani umývať, či nebodaj čistiť. Ku stavbárom som sa ani nepribližovala a na poli už nikto nebol. Sadla som si na trávu v strede placu a začala ju automaticky vytrhávať. V tom prišla Gise. Pozdravila ma. Odzdravila som a postavila sa. "Pôjdeme sa prejsť?" usmiala sa. "Jasne." súhlasila som... Aspoň sa nebudem nudiť. Potichu sme sa vybrali na kraj lesa. "Napínavý prvý deň, bažo?" zasmeje sa. "Ani ty si tu neni dlho." zasmiala som sa. "To je pravda." povedala a zase bolo ticho. "Ako je to s tebou a Panvičkou?" opýtala som sa. "No áno sme spolu." povedala. "Ale on je v poslednej dobe moc divný. Vôbec sa nespráva ako pred tým." povedala smutne. "Ako snaží sa, ale mám taký pocit, že bol taký milý len aby ma zbalil a teraz ho to prestalo baviť." povedala ešte smutnejšie. Prišli sme neďaleko k takému malému potoku a sadli si tam na taký veľký kameň. "Ak chceš, tak sa vyrozprávaj." ponúkla som sa. Ona si zhlboka vydýchla. "Zmenil sa. Je strašne agresívny. Možno sa to tak nezdá, ale urobím niečo zle, hučí, aj keď si vymenila polievku... Normálne by až tak nekričal. Akurát by ti povedal, aby si to už nerobila, aj keď bola fantastická. Newtovi včera vrazil poriadne pod rebrá. Asi tam má aj modrinu." povedala a rozplakala sa. "Keby si vedela, aký bol pred tým." povedala pomedzi smrkanie. Nevedela som čo robiť, tak som jej odtrhla list zo stromu a podala. "Vreckovku nemám." povedala som. Naďalej sme tam tak sedeli a rozprávali sa. Sťažovala sa to, ako sa panvička správa a ja som sa snažila ju počúvať. Sedeli sme tam na skale a zrazu som začula kroky. Otočila som hlavu smerom k lesu a videla skupinku chalanov. "Čo tu robíte?" Opýtal sa Thomas na čele skupinky. Gise sa postavila. "Len sme sa tu rozprávali." povedala a utrela si slzy. Zrazu sa zozadu predral dopredu Panvička. "Zase reveš?" zahučal po nej. Gise sa rozplakala ešte viac a utiekla smerom na plac. Cítila som ako sa na mňa pozeral Thomas, ale ja som sa pozrela na Panvičku. "Preto plače, lebo sa správaš ako debil." zhučala som po ňom. Panvička sa zahnal mojim smerom a už som sa chcela uhnúť, keď mu Newt chytil ruku. "Na to ani nemysli." povedal mu potichu, ale naštvane. Dívali sa jeden druhému do očí, ako keby sa snažili vraždiť pohladom. Newt sa zrazu zľakol. "Čierne oči!" zakričal Newt a všetci čo tak stáli sa vrhli na Panvičku. Newt ma chytil za ruku a ťahal smerom ku placu. Snažila som sa otočiť, ale bežali sme moc rýchlo. Zrazu som počula výkrik a rozhodla sa bežať ešte rýchlejšie. Rýchlo sme s Newtom vybehli z lesa a Newt zakričal: "Čierne oči!" všetci sa otočili, zobrali si niečo ako oštepi a bežali tam, odkiaľ sme prišli. Newt ma ťahal ešte ďalej od lesa, ale ja som si vytrhla ruku z jeho zovretia. "Kam bežíme? Čo znamenajú čierne oči?" pýtala som sa zadýchano. "Potom vysvetlím, ale musíme nájsť Gise." povedal a bežal ďalej.

Názory píšte do komentárov :)