Inteligent [sk]

Amanda

Podvedome som ustúpila. Thomas sa na mňa díval, ako by som mu mala vysvetliť, čo sa to deje, ale ja som bola ešte viac zmätená ako on. Minho sa chopil situácie, ale odvaha sa rázom vytratila. Koľko tam už stojíme? Asi iba chvíľu. Urobila som pár krokov dopredu. "Ahoj, ja som Amber." prihovorila som sa im ako sa vtedy Thomas prihovoril mne. "Svoje mená si nepamätáte, ale o pár dní si spomeniete." povedala som im pomerne pokojne a cítila som ako ma Thomas objal. "Deja Vu." zasmial sa. Vytrhla som sa z objatia, lebo jedno dievča začalo plakať. "Nebojte sa. Aj ja som si týmto prešla. Viem, že si nič nepamätáte, ale bude to v pohode." usmiala som sa. Sadla som si na dno klietky. "Chcete, aby som vám to vysvetlila?" opýtala som sa a všetky zdvihli hlavy. Takže áno. "Chcete tu aj ich?" opýtala som sa a ukázala  na vystrašených chalanov vzadu. Nikto sa ani nepohol. "Chalani, bežte hore. Povedz Newtovi, že je to vpohode, dobre Thomas?" vyhnala som ich von z klietky a oni potichu odišli. "Takže, najskôr, nebojte sa." nevedela som ako začať. "Teraz ste v tak- zvanej klietke. Tam vonku," ukázala som hore, "je tak zvaný Plac. Tam teraz budete žiť. Spíme tam, pracujeme a tak." nevedela som čo povedať. "Tam hore je veľa chalanov, ale boli sme iba dve dievčatá. Ja a Gise." povedala som a dievča v rohu klietky sa ozvalo milým dievčenským hlasom. "Prečo ste tam boli iba vy dve?" opýtala sa a ja som nevedela. "Úprimne, nevieme. Nevieme, prečo sme tu, čo tu máme robiť, ale jediný cieľ je dostať sa von." povedala som. Dievča sa na mňa zmätene pozrelo. Malo asi štrnásť a tmavé vlasy malo po plecia. Nad očami mala zostrihnutú rovnú ofinu, ako podľa pravítka. "Nechcete sa ísť pozrieť von?" opýtala som a všetky na moje počudovanie prikývli. Pomohla som im vstať. Najmladšie bolo malé blonďaté dievča a malo asi jedenásť. Naopak najstaršie malo asi dvadsať. No rozhodne už bolo dospelé. Postupne som všetkým pomohla dostať sa von. V tom znova pribehol Thomas a Minho. Za nimi bežali aj Jeff a Gise. "To je Thomas a Minho. A tam beží Jeff a Amber." povedala som skupinke vystrašených dievčat, ktoré si prezerali steny labyrintu. "Thomas je tu hlava. Ten vám to tu vysvetlí." spanikárila som a otočila sa na odchod. Po ceste okolo Thomasa som ho poklepkala po ramene a dodala: "Aspoň som ich dostala von." Thomas sa zasmial a chytil ma za ruku. "Ty si pamätáš, čo som ti vtedy povedal?" usmial sa. "Jasne. Bol si môj prvý priateľ." usmiala som sa a odišla smerom do kuchyne. Vbehla som dnu a uvidela Newta šúpať zemiaky. "No ako to šlo?" opýtal sa a nastavil ruky aby som ho objala. "Parádne." usmiala som sa a zohla som sa, aby som ho mohla objať, lebo sedel. V tom som počula buchnutie dverí. Keď som sa otočila, stálo tam to dievča s tmavými flasmi z rohu klietky. "Ahoj, ja som Amanda." usmiala sa. "Potrebujem ti niečo povedať." povedala a ja som sa postavila prišla som bližšie a zohla som sa do úrovne jej očí. "Čo potrebuješ?" opýtala som sa. Amanda sa pozrela na Newta. "On to môže počuť." usmiala som sa. Amanda sa nadýchla. "Ja si všetko pamätám." povedala. Pozrela som sa na Newta a ten sa zmátene díval na mňa. "Čo všetko myslíš?" opýtala som sa vystrašene. "Viem ako to vyzerá za stenami labyrintu." povedala.