Inteligent [sk]

Pravda

Tu na nič neprídem. Povedala som si a vyšla von. Bola som unavená. No aby nie, keď mi srdce bilo viac ako má. Bol podvečer a v dialke som počula ako sa zatvárajú brány. Pozrela som sa smerom na plac. Nič nové. Všetci pracujú ako aj pred tým. Rozhodne nemám v pláne pridať sa k nim. To by bolo hlúpe. No ale, čo na tomto hlúpe nie je? Sme v strede veľkého Labyrintu s veľkými kovovými škorpiónmi a veľkou túžbou dostať sa von. Všetko je tu veľké a my sme oproti tomu malý. Usmiala som sa na chalanov, ktorí práve nosili koše so zeleninou. Mravci. Pomyslela som si a otočila sa k lesu. Veľmi pomalým krokom som vošla medzi stromy. V lese bola pomerne tma. Prešla som niekoľko metrov a potom bežala až ďaleko do stredu. Zadýchaná som sa zvalila na peň stromu. Nádych, výdych, nádych, výdych,... Vystrela som si chrbát. Musím si ujasniť myšlienky. Dobre... Dobre. Sme v strede labyrintu z ktorého sa nedá dostať, ale oni našli cestu. To dobré nieje. Keďže neexistuje cesta, bude to slepá ulička. Inak povedané, smrť. No... Thomas ma nechce počúvať a Newtovi sa to tiež moc nepáči... Musím ho niako presvedčiť. Zistiť prečo sme tu. Takže, čo tu o tom viem? Labyrint, bez úniku, púšť, životné podmienky sú dobré, veľa chalanov a už aj dievčat, som unavená,... Ani neviem ako, znova som zaspala. V tú najhoršiu chvíľu.
Počula som štrašný hluk. Čo sa mi to sníva? Vlastne... Otvorila som oči. Všade bolo svetlo. Do pekla! Zaspala som. Zobudila som sa rýchlo ako nikdy a bežala smerom ku Placu. Snažila som sa preskočiť všetky korene a zohnúť sa všetkým konárom. Stromy predo mnou redli a ja som vedela, že bežím správne. Dobehla som na kraj lesa. Pri už orvorenej bráne stála skupinka chalanov. Chcela som na nich zakričať, ale bežala som tak rýchlo, že som na to nemala energiu. Už iba kúsok. Hovorila som si, aby som vydržala. Kúsom pred chalanmi som zakopla o vlastné nohy a zvalila sa na zem. Bolesť som vďaka nedostatku kýslika ani necítila. "Amber!" zakričal Newt a pribehol ku mne. Pomohol mi postaviť sa. Asi mi nadával, ale ja som ho nepočula. "Zase nám to chceš zatrhnúť?" Kričal na mňa Thomas. Newt ma oddtiahol na stranu. "Musíte ma počúvať!" zkríkla som.
"Nieje cesta von! Sme tu uväznení. Prečo si myslíte, že je tu elektrika, pitná voda, zásoby a to všetko? Nemáme sa dostať von! Musíme tu ostať! To je cieľ tohto testu! Vybudovať novú spoločnosť, novú generáciu! Vonku je všetko mrtvé, chápete? My sme posledný! A tie svine behajúce po labyrinte? Vždy boli nepriatelia, keby to neboli oni, znepriatelili by sme sa my. Snažia sa nás udržať na Place. Tvorcovia nás zachránili!" povedala som. Chalani tam stáli a dívali sa na mňa. Dívala som sa im do očí.
"Amber!" Zakričal hlas v mojej hlave. "Správne." Obzrela som sa na ľavo a stála tam žena v obleku. "Gratulujem. Zachránila si ich." povedala. V tom ma objal Newt. Usmieval sa až plakal. To isté aj Thomas. V tom som cítila nevolnosť. Viem čo príde. "Veľa šťastia." povedala som a stmavlo mi pred očami. Podlomili sa mi kolená a spadla som na zem. Počula som ako kričali, nech sa preberiem, ale ja som vedela, že moja úloha na Place skončila.

Ďakujem.