Inteligent [sk]

Klietka

Po tom, ako sme sa s Thomasom porozprávali ma zaviedol naspäť do "nemocnice" , kde som mala ešte preventívne zostať cez noc. Keďže som bola poriadne vyčerpaná z tohto dňa, tak som o chvíľu zaspala. V noci sa nediaľo nič zaujímavé. Iba som mala pár snov, ktoré si nepamätäm.
"Vstávaj Šípová Rúženka." Počula som Thomasa. Pomaly som sa ako tak prebrala a pozrela sa na neho. "Ja som ranné vtáča teda rozhodne neni." Povedala som mu a zamotala sa do periny. "Že ráno." Zasmial sa. "Už bude obed dievča." Dodal. To ma trochu zmiatlo. "Kto robil raňajky?" Opýtala som sa. "Ja." Povedal. "Tak to som rada, že som ich prespala." Zasmiala som sa a on po mne hodil vankúš. Po chvíli odišiel a ja som sa rozhodla vymotať z paplóna. Sadla som si na posteľ a pozrela na Newta. "Dobré ráno." Povedal a usmial sa takým milým úsmevom, ktorý ma skoro vrazil späť do postele. "Dobré." Usmiala som sa. "Ako si sa vyspala?" Zaujímal sa. "Pomerne dobre. A ty? Už to tak nebolelo?" Opýtala som sa. Ten mi však povedal, že ho to nenormálne bolelo a že skoro celú noc nespal. Potom sa zobudil aj Minho. Je to celkom milý chalan. Tiež sa poriadne v noci nevyspal. Nakoniec som sa dozvedela, že sa o mne celú noc rozprávali, ale nechceli mi povedať o čom. "Obed, marodi." Povedal chalan bežiací s táckou rovno ku mne. "Kriste, to čo je?" Zasmial sa Newt pri pohľade na môj tanier. Díval sa na kôpku zemiakov zaliatú niečim čudným, posypanú niečim čudný a dochutenú niečim nechutným. "Dnes robil obed Thomas, nečudujte sa." Zasmial sa chalan s táckou. "Buďte radi, že ste ešte nemohli raňajky." Zasmial sa. Chalani sa úprimne poďakovali a neisto sa pustili do obeda. No dobre, nebolo to až také hrozné. Nebolo to ani ako z reštaurácie, ale ani nie zo školskej kuchyne. Newt to zjedol všetko. Počas celého obedu sme sa rozprávali. Aj sme sa smiali, no potom prišla téma na včerajšok. "Kto mal odvahu na to skončiť to?" Opýtala som sa. Newtovi padla vydlička a Minhovi zabehlo. "Niekto musel." Povedala som. "Nechceme to nikomu povedať." povedal Minho. "Bolo nás tam len pár a dohodli sme sa, že to nikomu nepovieme." Dodal Newt. "Ja len že aby vás Gise nepozabíjala všetkých." Zasmiala som sa. "Prečo myslíš?" Zasmial na Minho, ale bolo vidieť, že ho to vystrašilo. "Veď si videl čo včera robila." Povedala som. "Ale teraz je Gise už kľudná. Plače, ale je kľudná." Povedal vystrašene Thomas. "Ticho pred búrkou." Usmiala som sa a vyšla von. Všade bol hluk. Stavbári pracovali, záhradníci zalievali, všetko sa zdalo v poriadku. Nasmerovala som si to rovno do kuchyne, lebo Thomasovu večeru už jesť nebudem. Vydala som sa šikmo cez celú lúku, lebo 'nemocnica' bola na kraji lúky v tieni lesíka. Práve som prechádzala okolo betónovej platformy, keď som začula hluk. Podißla som ďalej a až potom som si uvedomila, že je to hluk, ktorý som včera počula. Bola to klietka rútiaca sa hore. Pribehla som k betónovej kocke a čakala. V tom pribehli chalani. "Odstúp." Odtlačil ma Thomas. Všetci si vymieňali vystrašené pohlady. Hluk zrazu ustál. Thomas prišieľ bližšie. Otvor v zemi sa otvoril a všetci prišli bližšie. Thomas skočil na klietku a otvoril ju. Skočil dnu a všetci sme sa tam pozreli. Thomas sa vnútri porozhliadal. "Len zásoby." Povedal. Všetci sme si vymenili zmätené pohlady. Pár ďalších chalanov skočilo dnu a postupne tie zásoby vynosili. "Za hodinu porada v kuchyni." Pošepkal mi Thomas keď odchádzal.

Taká trochu oničom časť, ale čoskoro bude jedna akčná. :)

Názor píšte do komentárov.