Bez rozmýšlania som dobehla ku stolu s raňajkami. Gise sa na mňa zmätene pozrela. "Robíš si srandu do riti?!" vykríkla som na ňu. Bolo vidieť, že si uvedomila, o čo mi ide a odtiahla sa od Jeffa. V tom pribehol Thomas. "O čo ide?" opýtal sa nervózne. "Amber po mne začala ziapať!" zahlásila Gise a ja som sa rozosmiala. "Máš pravdu, prepáč." povedala som. "Nech si o tebe myslia čo len chcú." dodala som a vyšla z kuchyne. Najskôr som iba rýchlo kráčala, ale po chvíli som si uvedomila, že bežím. Bola sol nehorázne naštvaná. Rýchlo som dobehla na kraj lesa a sadla si na spadnutý kmeň stromu. Hlavu som si ponorila do rúk a snažila sa vydýchať. Sama som nevedela čo si o nej mám myslieť. Pretrela som si oči a pozrela pred seba. Práve mojim smerom bežal Thomas. Chcela som vstať a vbehnúť do lesa, ale už ma aj tak videl. Dobehol vedľa mňa a sadol si. Zopár minút sme tam iba tak potichu sedeli a hladeli pred seba. "Krava." povedal potichu. Prikývla som. To ticho ma začalo otravovať. Keby som sa postavila a odišla, bola by som asi hrubá. Pozerala som sa po placi a hladala niečo na čo by som sa mohla opýtať. Zastavila som sa až pri dverách do labyrintu. "Nemal si už byť v labyrinte?" opýtala som sa. "Dnes asi nejdeme." povedal trochu sklamane, ale s úsmevom. "Prečo?" opýtala som sa aj keď ma to moc nezaujímalo. "Chalani po tom všetkom potrebujú oddych. Je ťažké bežať, keď su v strese." povedal a dávalo to zmyseľ. "Poď, musím ťa dotiahnúť medzi ľudí." zasmial sa, postavil a oprášil si nohavice. Chytil ma za ruku a ťahal až do jedálne. Posadil ma ku stolu k Newtovi a Minhovi a prisadol si tiež. V tom pricupkal aj Jeff. Postavila som sa a dívala na neho. Newt ma potiahol za tričko a tak som si sadla. Dívala som sa na stôl a ignorovala to, o čom sa rozprávajú. V tom som videla Gise a ko prešla okolo a s Jeffom odišli von. Pozrela som sa na ostatných a ich výrazi tváre hovorili za všetko. "A to ako čo malo byť?" opýtal sa Newt a nečakal odpoveď.
Zbytok dňa mi Newt a Minho pomáhali v kuchyni, kedže Newt ešte nemôže robiť na záhrade a Minho mal svoju kecaciu náladu. Kvôli ramenu toho moc neurobil, ale rozprával ako nikdy. Aspoň, že to nebolo nudné. Robenie obeda bolo rýchle a kým sa všetci prišli najesť, mali sme aj večeru. Ku koncu dňa som už aj zabudla na Gise a Jeffa. Večer som bez problémov zaspala a konečne si oddýchla.Prepáčte za takú prestávku medzi časťami, ale začalo pre mňa stresujúce a deprimujúce obdobie, tak to hádam chápete :)
Btw: 750 views :O