Porada

701 66 1
                                    

Ešte chvíľu som dívala na to, ako sa všetci rozprávajú o tom čo sa stalo a pomaly odchádzaju. Nevedela som čo robiť, tak som sa pobrala do kuchyne. Prišla som a rozmýšlala čo budem robiť. Posadila som sa na linku a rozmýšlala. Mám hodinu kým sa sem nahrnie parta chalanov. Môžem začať robiť večeru. Zoskočila som z linky a išla pre zemiaky. V tom som od dverí počula hlas. Bol tom Newt s tým medikom Jeffom. Newt mal barle a Jeff mu ich zozadu držal. "Ahoj." Pozdravil Jeff. "Učím sa na barliach." Zasmial sa Newt. "Ide ti to dobre, keď si prešieľ cez celú lúku." Usmiala som sa a podala mu stoličku. "V polovici skoro skolaboval." Zasmial sa Jeff. Newt si sadol na stoličku a vydíchol si. Podala som mu pohár vody a celý ho vypil. "Máte jedinečnú šancu vybrať si, čo chcete na večeru." Usmiala som sa a natiahla si zásteru. "Čo ponúkaš?" Opýtal sa Jeff. "Najlepšie asi... Zemiaky." Odpovedala som. Bola som moc lenivá na to, aby som sa tu prplala s cestom, alebo čím. "Niake korenie a zapiecť." Usmial sa Newt. "A mlieko." Doplnil Jeff. "Rozkaz." Zasmiala som sa. "Ja musím bežať, aby mi Minho neušiel." Zasmial sa Jeff. "Po porade mi zavolaj." Povedal a odišieľ. Kôš so zemiakmi som si pritiahla bližšie k linke. "Čo sa to tam vonku vlastne stalo?" Opýtal sa Newt. "Prišla naspäť klietka. Ale boli tam iba zásoby." Povedala som stručne. "To sa ešte nestalo." Povedal prekvapene Newt. "Daj sem tie zemiaky. Pomôžem ti." Usmial sa Newt. Podala som mu zemiaky, škrabku a čistili sme. Celý čas mi hovoril zážitky z Placu a zabávali sme sa na tom. Potom po necelej trištvrte hodine začali chodiť chalani na  poradu. Čo ma ale najviac prekvapilo bolo, že každý ktorý prišieľ si do ruky zobral nôž alebo škrabku a začal čistiť zamiaky. Nakoniec sme tam sedeli taká skupinka okoľo koša so zemiakmi a čistili. Nakoniec Jeff doviedol Minha a potom prišiel Thomas. Minho pri nás sedel a Thomas čistil s nami. "Prečo som tu vlastne aj ja?" Opýtala som sa. "Si inteligentná." Usmial sa Thomas. "To ešte nevieme potvrdiť." Usmiala som sa späť. "To zatiaľ nevadí. Veríme ti." Povedal Minho. "Dobre." Povedal Thomas a odložil škrabku. Všetci ostatný tiež. "Dnes by sme mali prebrať Panvičku." Povedal Thomas a všetci potichu prikývli. "Nevieme kedy sa to stalo a ani ako sa to stalo. Takže toho máme na práci veľa, ale máme posilu." Povedal a pozrel sa na mňa. "Potom môžme ešte prebrať tú klietku, ale to nieje až také podstatné." Dodal. Celý čas sa tam rozprávali o možných teóriach o tom, ako a kde sa mu to mohlo stať. Keďže mi to všetko bolo cudzie, tak som pokračovala v šúpaní zemiakov. Ani neviem ako mala som ich ošúpané všetky. Tak som sa teda vystrela a započúvala som sa do konverzácie. "Musime to tu prehľadať." Navrhlo Thomas. "To je jasné." Povedal Minho. "Kedy bude Newt schopný bežať?" Opýtal sa Minho Jeffa. "Asi za týždeň. Ak to bude dobre zrastené." Povedal nepokojne. "Potrebujeme ťa v labyrinte." Povedal Minho Newtovi. "Nie." Povedala som vystrašne. Všetci sa na mňa pozreli. "Je to moc nebezpečné vzhľadom na to, že sa ti ten členok vykĺbil práve keď si bežal. Svaly sa nestihnú do týždňa zotaviť a to sa nevie o následkoch." Snažila som sa to zakriť niečim inteligentným. Všetci vyzerali prekvapene. Newt sa na mňa usmieval. "To je pravda." Potvrdil Jeff. "Mala by si isť robiť k Jeffovi." Povedal Thomas vážne. "Kto by ale robil v kuchyni?" Opýtala som sa. "To je jedno, veď zranených nemáme stále." Povedal Thomas a tak sa všetci zhodli, že budem pomáhať Jeffovi. To bol koniec. Všetci sa pomaly rozpŕchli a Newt sa ešte od Jeffa vypýtal pomôcť mi s večerou.
Názory píšte do komentárov :)

Inteligent [sk]حيث تعيش القصص. اكتشف الآن