twenty seven (2.časť)

841 87 3
                                    

Whitmorová vstala, posielajúc im nútený úsmev. Gesto jej oplatili.

"Dobré popoludnie," Harryho otec pozdravil Whitmorovú a mňa. "Ako sa všetci máte?"

"Poriadne vystresovane," zavrčala detektívka. "Ale inak všetko v poriadku."

"Dobre, dobre." Harryho otec prikývol.

"Zastavili sme sa, aby sme sa vám poďakovali za to, čo robíte, Jennifer," prehovorila Harryho matka. "A chceli sme, aby ste vedeli, že v stredu popoludní pochováme telo. Druhý pohreb, ak budete môcť prísť. Ste vítaná."

"Nemohla by som si to nechať ujsť," povedala Whitmorová.

"Môžeš prísť tiež, Jane," dodala Harryho matka a bola som prekvapená, že si pamätala moje meno. "Tak či tak tam bude väčšina mesta."

Prikývla som. "Uvidím, či budem môcť. Ďakujem."

Malé ticho zaplnilo miestnosť.

"No," povedal Harryho otec. "Dajte nám vedieť, ak budete potrebovať s čímkoľvek našu pomoc, Jennifer. Bývame v hoteli Castle Hill o pár blokov ďalej."

"Samozrejme."

Obaja si potriasli rukou s detektívkou a zdvorilo sa na mňa usmiali, než odišli.

Na policajnej stanici som zostala ďalšiu hodinu, diskutujúc o možných scenárov s detektívkou Whitmorovou. V polovici sa Ian vrátil do kancelárie a posadil sa na stoličku vedľa, ticho pozorujúc rozhovor. O pol piatej, som sa pobrala k odchodu.

Whitmorová povedala, že sa so mnou čoskoro porozpráva a Ian sa ponúkol, že ma odvedie von. "Dav je stále tu," povedal.

Von sme vyšli zadnými dverami, počúvajúc zvuk našich topánok po dlažbe.

"Som rád, že som ťa konečne spoznal, Jane," povedal Ian, zatiaľ čo sme prechádzali okolo davu. "Mama o tebe doma často hovorí."

"Čo hovorí?"

"Myslí si, že si chytrá a že prípadu budeš užitočná. Myslím, že je rada, že na teba narazila."

"Aha."

"Vôbec to neukazuje, pretože ona nikdy neukazuje vďačnosť za niečo," Ian pokračoval. "Má pevnú vôľu."

"A čo tvoj otec?" spýtala som sa.

Ian pokrčil ramenami. "Zomrel, keď som bol veľmi malý. Nikdy som ho nepoznal. "

"To muselo byť pre teba ťažké."

"Ani nie. Tak či tak som vždy veril v posmrtný život. "

Pozrela som sa na Iana. Chce niečo naznačiť? Vie o živote, smrť, a pomedzí?

Nie. Prečo by mal? Len povedal v čo verí. Mnoho ľudí verí v posmrtný život. Jeho tvrdenie nič neznamená.

Ian a ja sme zastavili pri mojom aute. Odomkla som ho, otvorila dvere a posadila sa na miesto vodiča.

Otvorila som si okno, lúčiac sa s Ianom.

"Dúfam, že sa ešte uvidíme," povedal napoly s úsmevom.

"Áno," povedala som. "Samozrejme."

Posledný krát sa usmial, než som sa obzrel späť a ja som odišla.

-

Potichu som sedela vedľa Rii na obede v ďalší deň, nervózne si obhrýzajúc nechty.

Prvýkrát som späť v škole od toho incidentu s náhrdelníkom a niet pochýb o tom, že ľudia o mne hovoria. Neviem, akú klebetu Ava o mne mohla rozšíriť, ale je mi to jedno. Klebety na stredných školách sú plné kecov, na ktorých nezáleží, akonáhle všetci odmaturujeme a pôjdeme každý svojou cestou.

Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ