- Než začnete čítať, chcem, aby ste si prosím prečítali aj poznámku na konci! Je to dôležité.
Stála som pred svojím zrkadlom, opatrne vyberajúc sedmokrásky z mojich vlasov.
Robila som to s veľkou opatrnosťou a nádychom smútku, pretože sa mi celkom páčilo, ako vyzerali sedmokrásky v mojich vlasoch. Navyše sa mi páči, kto ich tam dal – Harry a Wesley.
Skoro to vyzeralo, ako by zosnulé deti z cintorína boli tak trochu rodina, všetci uviazli na rovnakej lodi. Premýšľala som nad tým, ako Harry zaobchádza s Wesleym a Em, ako so súrodencami, ktorých nikdy nemal. Povedal mi, že nikdy nechcel, aby mu rodičia adoptovali súrodenca, keď ešte žil – zmenil sa tento aspekt jeho osobnosti po jeho smrti?
Viem, že ako ja jedináčik som si vždy priala súrodenca. Možno sestru alebo brata, aby mi robili spoločnosť, zatiaľ čo sú rodičia zaneprázdnení alebo otravní. Presne neviem, prečo sa moji rodičia nikdy neposnažili o ďalšie dieťa. Asi jedno bolo pre nich dosť a chápem to. Každá rodina je iná, náhodou naša prestala so mnou vyrastať.
Zoradila som sedmokrásky na mojej skrini. Vyzerali tak jednoducho – jemné biele lístky obohatené žltým slnečným stredom. Napriek tomu, sú tak krásne, každý jeden je trochu odlišný od druhého, aj napriek ich jednoduchému dizajnu.
Prehodila som si vlasy cez ramená a stiahla ich do chvosta.
Kiežby som mohla pomôcť každému z tých mŕtvych detí.
-
V piatok popoludní som bola pozvaná na ďalšiu party.
Prekrížila som ruky na Maxa a Jennu, zvyšujúc obočie.
"Nie," energicky som odpovedala.
"Prečo nie?" Spýtala sa Jenna, otŕčajúc jej spodnú peru vo falošnom truce.
"Práve mi skončilo domáce väzenie, nepotrebujem, aby sa rodičia na mňa znova naštvali."
"Uistime sa, že nebudeš príliš opitá." Max sa uškrnul.
Povzdychla som si.
"Prečo musím ísť?" Spýtala som sa.
"Pretože je u mňa doma a ja na tom trvám," povedal Max s úsmevom.
Môj záujem sa zvýšil. Môžno, že tým, že pôjdem na túto party sa dozviem niečo viac o Maxovi a jeho rodine – a ich možnom spojení s Harryho vraždou.
Zamrvila som sa. "Dobre. Myslím, že môžem ísť. "
Max sa zaškeril a Jenna natešene tleskla rukami.
"Skvelé! Vyzdvihnem ťa o ôsmej, "povedala Jenna.
"Skvelé," povedala som, prevrátila očami a Max mi hravo prehodil ruku okolo ramien.
*"Otoč ten zamračený pohľad hore nohami, Marxová," povedal ako sme všetci traja prešli cez nádvorie k školskému parkovisku.
"Prestaň byť tak šťastný, rozrušuje ma to."
Jenna sa zasmiala a Max zaryl prstami do mojich bokov, nútiac ma sa krútiť.
Odstrčila som sa od neho, neschopná skryť úsmev na mojej tvári, pričom sa tí dvaja znova zasmiali.
Jenna, Max a ja sme šli každý svojou cestou, akonáhle sme sa dostali na parkovisko. Vylovila som kľúče z tašky a nebola som prekvapená nad mrazom vnútri môjho auta.
Započula som Harryho hlas v mojom uchu, keď som si sadla za volant.
"Si do neho, však?"
Zvraštila som čelo a zmätene sa na neho otočila. " Do Maxa?"

YOU ARE READING
Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!
FanfictionTragický ľúbostný príbeh o smutnom dievčati a mŕtvom chlapcovi, ktorí musia spolupracovať, aby našli jeho vraha uprostred zlomeného srdca, tajomstva a dozvedenia sa, že možno smrť nie je koniec. Author: seasidestyles Translate: Vanesa