Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

sixteen

Ležala som na chrbte na svojej posteli, pozerajúc do stropu.

Je sobota večer a celý týždeň mám domáce väzenie. Nikde nemôžem ísť a už som unudená k svetu.

Predtým som sa snažila matku prehovoriť sladkými rečičkami, aby mi dala moje kľúče od auta, ale nepovolila.  

"Jane," povedala a pokrútila hlavou, pričom krájala strúčik cesnaku na večeru. "Šla si von bez toho, aby si to povedala svojmu otcovi alebo mne a neprišla si domov až do polnoci. Nehovoriac o tom, že si vynechala polovicu školského dňa."

Pozrela sa na mňa. "Áno, viem o tom. Škola volala a vypytovala sa o tvojej neprítomnosti. Nie si tak prefíkaná ako si myslíš, že si."

Tak som tu, sledujúc praskliny v strope a počúvajúc tlmený zvuk televízora vychádzajúc od dola.

Nuda v tej najlepšej kvalite.

Zdvihla som sa z postele a rozhodla, že som tento dom veľmi nepreskúmala, odkedy sme sa presťahovali. Malý vrkoč mi nedbalo spadol cez rameno a mala som pocit, ako by som bola strapatá zo spánku.

Šla som chodbou a vstúpila do salónu.

Bola to malá miestnosť, ktorú moji rodičia ešte plne nezariadili. Gauč bol pritlačený k stene a niektoré otvorené krabice boli naskladané vedľa neho, ale okrem toho, miestnosť bola prázdna.

Spomínala som na sedenie v Nateovom salóne na party nie tak dávno. Jeho dom bol tak pekne zariadený. Zaujímalo by ma, ako vyzeral tento dom, keď tu ešte žila Harryho rodina.

Došla som k oknu. Táto izba čelí priamo dvoru, tak ako moja izba. Aj keď tam bolo menej stromov prekážajúcich vo výhľade, ale odtiaľto som mohla vidieť vrchnú časť vŕby na čistinke.

Pohyb zachytil moju pozornosť a uvidela som Harryho ako prechádza cez dvor, jeho biely sveter a čierne džínsy vytŕčali proti zelenej tráve ako päsť na oko.  

Otvorila som okno a potichu zavolala jeho meno, okamžite hlavu zdvihol pozerajúc sa na mňa.

Prestal kráčať prižmurujúc na mňa oči, úsmev prešiel cez jeho tvár. Vedela som, že rodičia majú v obývačke závesy, takže nie je možné, aby Harryho uvideli.

Mierne som sa z okna vyklonila, spočívajúc dlaňami na parapete.

"Prečo mám pocit, ako by sme hrali Rómea a Júliu s tebou tam hore a so mnou tu dole? "

Musela som sa zasmiať nad Harryho poznámkou. "Duch Rómeo a sarkasticky pesimistická Júlia, to je príbeh, ktorý to robí. "

"No tak, povedz pasáž."

"Akú pasáž?"

"Vieš, akú pasáž," povedal. "Tú pasáž."

Prevrátila som očami, dramaticky si povzdychujúc.

"Romeo, Romeo, prečo si ty Romeo?" Povedala som vo viac melodramatickom a dievčenskom tóne, prikladajúc si dlaň k hrudi a opierajúc sa proti strane okna. "Ach, zapri otca, vzdaj sa svojho mena. Ak nechceš, tak mi lásku prisahaj a nebudem viac Kapuletovou. "

Harry si odkašľal a položil si ruku na hruď, napodobňujúc ma. "Mám počúvať, a či hneď odvetiť?" Citoval.

"Len tvoje meno je mi nepriateľ. Buď hocikým, len nebuď Montekom, "odpovedala som a snažila sa spomenúť si na zvyšok pasáže. "Veď čo je to Montek? Nie ruka, nie noha, nie paža, nie tvár. Ó, buď iným menom! "

Harry zatlieskal a ja som sa zasmiala spolu s ním na klišé charakteru nášho citovania.

"Po tomto si už na nič nemôžem spomenúť," pripustila som.