Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

seventeen

"Podaj mi kladivo, Jane."

Povzdychla som si a siahla po kladivo, podávajúc ho svojmu otcovi, ktorý nebezpečne stál na rebríku čeliac stene na chodbe. Normálne by som nepovedala, že stanie na trojmetrovom rebríku je nebezpečné, ale s otcom, človek nikdy nevie.

Pozerala som sa, ako škúlením jedno oko zavrel a opatrne začal búchať po železnej hlavičke klinca do steny s maximálnou presnosťou. Sedela som na podlahe, s bradou v dlaniach.

Ešte stále mám domáce väzenie. Už to bol týždeň.

Na svojom aute som jazdila len do školy a zo školy. Doslova, boli to len dve miesta, kde som celý týždeň mohla ísť, do školy a domov, s príležitostnou zástavku len v McDonalde v meste na hranolčeky a šejk.

Viem, že zniem ako ufňukaný tínedžer, ale to je to, čo som, a je mi to jedno. Len chcem naspäť svoje auto, aby som sa mohla dostať z tohto zatuchnutého starého domu a preč od svojich neobmedzene otravných rodičov.

Som ako slnečný lúč, nie?

"Dobre, podaj mi fotografiu nás pred Empire State Building."

Skrčila som nos. "Neznášam tú fotografiu."

"Neznášaš všetky fotografie. Podaj mi ju, prosím. "

Dramaticky som si povzdychla a podala mu zarámovanú fotografiu, ktorú starostlivo položil na klinec. Oprel sa dozadu, prižmúril oči a narovnával rám fotografie.

"Perfektné," povedal s úsmevom. Otočil sa ku mne. "Máš šťastie, že máš otca, ktorý je tak dobrý v dekorovaní domu."

"Veľké šťastie," povedala som monotónne.

Odignoroval môj sarkazmus, pričom vytiahol ďalší klinec z vrecka a zišiel z rebríka, aby ho mohol posunúť ďalej.

"Môžem dostať svoje kľúče od auta?" Zastonala som. "Už je to týždeň. A neurobila som ani nič zlé. "

Odfrkol si. "Myslíš to, ako si sa vykašľala na školu a neprišla si domov až do polnoci? Ešte stále nevieme, kde si šla."

"Hovorila som vám, že som šla na prechádzku. Potrebovala som si... vyčistiť hlavu."

"Mohla si to urobiť po škole, a vrátiť sa domov pred večerou."

"Povedala som, že ma to mrzí, dobre? Môžem prosím- "

Bola som prerušená zvukom zatĺkania klinca, ale sa okolo nás rozliehal divný zvuk ozvien – naraz ostrá rána.

Obaja sme pozreli na stenu.

"Čo to sakra bolo?" Otec zvraštil čelo.

"Možno, že si zasiahol trám," povedala som.

"Nie, to by znelo inak." Položil kladivo a pritisol svoje ucho k stene, jemne na ňu klopkajúc. Potom zaklopal hlasnejšie a ten istý zvuk sa zopakoval, aj keď miernejšie než ten prvý.  

"Je to duté," vyhlásil.

"Duté?"

"Áno. Hádam, že asi budeme musieť zvyšok týchto fotografií zavesiť dole. No, aspoň ich niekoľko máme tu hore- "

"Prečo je to duté?"

"Ja neviem, zlato. Možno je to len mŕtvy priestor. Domy ich niekedy majú kvôli stavebným účelom. "

Zízala som na stenu. "Hmm."

Otec zliezol z rebríka a pozbieral si svoje náradie, sklapajúc rebrík.