Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

five

"V žiadnom prípade."

"Čože?"

"Na rozdiel od teba, ja nie som mŕtva, takže keď vyskočím z okna, môžem si niečo zlomiť."

Harry stál s rukami prekríženými na prsiach, mierny vánok otvoreného okna strapatilo jeho tmavé vlasy.

"Nebuď smiešna," povedal. "Tento vinič, čo rastie po strane boku, je dosť silný, aby si po ňom mohla zliezť. Ako si myslíš, že som utekal v noci? "

Podišla som k nemu. "Čo?"

"Vysvetlím ti to." Mierne vystrčil hlavu z okna, a pozrel sa na zem nižšie.

"Tak trochu mám strach z výšok," povedala som. "Proste pôjdem po schodoch."

Pozrel sa na mňa, prechádzajúc dovnútra a skrižujúc si ruky na prsiach, znova. "Dobre, tak choď. A povedz mi, ako budú reagovať tvoji úzkostliví a arogantní rodičia, keď záhadne vyjdeš von prednými dverami, na ktoré majú dobrý výhľad z gauča, kde sedia?"

Zovrela som čeľusť.

Uškrnul sa. "To som si myslel."

"Ani neviem, prečo ťa počúvam," povedala som, krútiac hlavou. "Si duch, a spýtal si sa ma, či s tebou nepôjdem niekde z nejakého dôvodu, ktorý nepoznám. Čo ja viem, mohol by si byť napríklad psychopatický duch. "

Harry zdvihol obočie.

Ja som si dala ruky v bok.

"Si tvrdohlavá." Šklbol perami do úškrnu.

"Mám dobrý dôvod. Nepoznám ťa. "

"Zatiaľ nie." Usmial sa na mňa predtým, než otvoril okno o niečo širšie. "A teraz, vystúp na rímsu a zlez po viniči​​. Je to ľahké. "

Zízala som na neho.

On sa na mňa pozeral s očakávaním.

Viem, že ak prídu moji rodičia a nenájdu ma tu, úplne zošalejú. Bože, zavolali by Národnú gardu, aby ma našli. Avšak, predo mnou stál nápadne pekný mŕtvy chlapec, ktorý ma z nejakého dôvodu zmiatol, takže sa nezdá, že by som urobila dobré rozhodnutia a viem, že som ním bola viac, než len zaujatá.  

Otočila som  sa a prešla som k dverám od mojej izby, zamykajúc ich.

"Poviem rodičom, že som spala, ak by prišli," povedala som mu a jeho pery sa skrivili do úsmevu.

Prešla som cez izbu späť k oknu a pozrela sa na neho krátko predtým, než opatrne vyšiel z okna a prešiel na malú rímsu.

Pozrela som sa na zem dole, a snažila som sa nezvracať ako som otočila hlavu hľadajúc vinič, o ktorom Harry hovoril.

Vyzeral byť dosť silný, keď som ruku obmotala okolo listnatej stonky. Nadýchla som sa a vystúpila som na rímsu, zliezla som dole na vinič a so žuchnutím som spadla až na zem.

Trochu som pokrútila hlavou a snažila sa chytiť dych, zatiaľ čo som sa spamätávala z môjho krátkeho skoku viery.

"Vidíš, povedal som ti, že je to ľahké."

Šklbla som sebou a zvraštila svoje čelo na Harryho, ktorý stál len pár metrov odo mňa.

"Ako si-"

"Skočil som." Pokrčil ramenami a prešiel okolo mňa, cez zadný dvorček. Udržiavala som s ním krok, bola som zmätená ako nikdy predtým.

Nič som sa ho nepýtala, ako sme naďalej kráčali, proste som ho nasledovala. Prešiel cez bránu na konci pozemku, držiac ju pre mňa zdvorilo otvorenú. Keď som prešla cez bránu, zatvoril ju a viedol ma po prašnej cestičke skrz osvetlený lesík, ktorý bol hneď za domom. Stromy sa hojdali v miernom vetre a ukrývali nás proti čiernej nočnej oblohe. Zvuk cvrlikajúcich cvrčkov vyplnil vzduch a videla som ako na nás zízali svietivé sovie očí, zatiaľ čo sa týčila na vetve vysoko nad nami.