Sivé vozidlo prešlo cez bránu a po príjazdovej ceste sa dostalo až k domu. Bridgit si vytiahla slúchatka z uší a zvedavo sa pozrela, ako jej rodičia vystupujú z auta.
"Johnsonovci! Vystupovať!" ozval sa hlas jej otca.
Neochotne vyliezla z auta, nasledovaná jej starším bratom Lucasom. Už sa dotýkala škatule s jej vecami, keď do nej zrazu šťuchol.
"Nejako vám zvýšili platy, čo?" opýtal sa rodičov.
Bridgit pochopila, čo tým myslel, keď sa pozrela na dom. Oproti tomu, kde bývali predtým, vyzeral dosť giganticky. Jej otec len niečo zahundral a tak Bridgit začala nosiť škatule dnu.
Jej izba bola na poschodí a preto chvíľu trvalo, kým toľkokrát vyšla hore a naspäť dole. Keď konečne všetko preniesla, zistila, že v aute zostali už len Lucasove škatule s vecami. Keďže nemala nič lepšie na práci, rozhodla sa mu ich odniesť. Akonáhle vošla do jeho izby, bolo jej jasné, prečo jeho veci zostali v aute.
"Už zas?" opýtala sa pri pohľade na jej brata s nosom v knihe s názvom Zábava s kvantovou fyzikou. Ako obvykle, nereagoval, a tak sa pobrala do svojej izby. Pri pohľade na prázdnu miestnosť, ktorej celé zariadenie tvorila posteľ a pár škatúľ pohodených na dlážke, jej prišlo clivo za životom v Nottinghame. Vyčerpane sa zvalila na posteľ, privrela oči a predstavila si strop vo svojej starej izbe. Keď bola malá, tak spolu s Lucasom namaľovali na strop Mliečnu dráhu, hviezdy a iné vesmírne telesá. Spomenula si aj na ten uspokojujúci pocit, keď prechádzala po chrbtoch svojich obľúbených kníh uložených v drevenom regáli, ktorého horná časť bola umelecky vyrezávaná. Vynorili sa jej tiež spomienky na minuloročný výlet so spolužiačkami v Birminghame, kde sa hrali na to, že sú francúzske turistky a snažili sa presvedčiť predavačov v obchodoch, nech im dajú zľavy a na každoročný festival Robina Hooda, ktorý bol jej obľúbeným dňom v roku. Vzápätí sa jej v mysli vynorila tmavá hriva vlasov a vtedy sa rozhodla robiť niečo užitočné.
Začala sa teda hrabať v škatuliach a hľadať vhodné oblečenie do školy. Keď našla svoje obľúbené šaty, uložila ich na posteľ a začala sa hrabať v šperkovnici. Nešikovne vytiahla pár náušníc, z ktorých sa jej jedna skotúľala pod posteľ. Zohla sa na zem a rukami začala šmátrať po podlahe, keď narazila na náušnicu. Nanešťastie tá bola zaseknutá medzi dvoma parketami. Bridgit si povzdychla a pokúsila sa ju vytiahnuť, no akosi vytiahla celú parketu. Pozrela sa na škodu, ktorú napáchala a zistila, že v malom priestore pod parketou sa nachádza zväzok papierov.
Opatrne ich teda vytiahla a posadila sa na posteľ. Vyzeralo to ako nejaká zložka z tajnej služby. Pri pohľade na prvú stranu jej do očí zasvietil nápis Willieho Skaza. Hneď pod ním bola veľmi nekvalitná fotografia akéhosi ryšavého muža v kilte. Nestihla však ani pretočiť na ďalšiu stranu, keď sa zrazu zdola ozval hlas jej mamy, ktorý ich zvolával na večeru. Počas cesty dolu zaklopala na dvere aj Lucasovi, keby náhodou nepočul krik, čo sa v jeho stave ignorovania okolia mohlo stať veľmi ľahko.
"Začíname zdravo, čo?" spýtala sa Bridgit, keď schádzala dolu schodmi a zbadala pizzu na stole.
"Nezvykaj si, zajtra bude zeleninové soté."
Bridgit len pokrútila hlavou a vzala si veľký kus zo syrovej. O chvíľu zišiel dolu aj jej brat, kývol im hlavou, vzal jednu škatuľu s pizzou a odšuchtal sa naspäť do izby. Ich otec sa naňho zahľadel, pokrčil plecami a pobral sa so svojou porciou aj on niekam preč.
"Načo máme jedáleň, keď v nej nikto neje?" rozhorčila sa ich mama.
"Načo máme vôbec jedáleň?"
YOU ARE READING
THE END OF THE WORLD
HumorBest rated: #17 in Humor (19.2.2016) Keď sa Bridgit spolu s rodičmi a starším bratom Lucasom sa prisťahujú do Liverpoolu, jej život sa vďaka úplnej náhode stane vzrušujúcejším. Ich nový dom totiž predtým patril rodine Jonasovcov, ktorí sú známi na j...