V pondelok ráno Jerry prebudil zvuk tlačiarne. Hneď na to uvidela Toma, ako sa pokúša zvládnuť niekoľko činností naraz- jednou rukou čosi klikal do počítača a druhou si obúval ponožku.
Rozospato sa opýtala: "Ten referát z angličtiny sme nemali náhodou až na zajtra?"
"My máme mať zajtra nejaký referát?" odvetil, keď si prevliekal tričko cez hlavu.
Jerry zašla ku skrini, vyhrabala prvé šaty čo jej vošli pod ruku a zamierila smerom do kúpeľne. Jej pondelkovú tradíciu tvorili motýlikové sponky, žlté, lebo bol posledný pondelok v mesiaci. Len čo si ich nasadila, vrátila sa do izby, kde jej Tom strčil do rúk hromadu papierov.
"Rozdáš to? Je to reklama na našu prankovaciu agentúru. Ale chýba nám poriadny názov."
Jerry zamyslene prikývla. Otázne bolo, nad čím sa zamýšľala.
"Brownies," prehlásila napokon a vyšla z izby von.
Cestou do školy obaja chrumkali čokoládové koláčiky, ktoré Jerry ukoristila z kuchyne. Ako prechádzali vedľa cesty, auto, ktoré šlo vedľa nich spomalilo a zatrúbilo.
"Čau kočka! Nepridáš sa radšej k nám?" chlap z auta rukou ukázal na neho a jeho podobne perverzne vyzerajúcich spoločníkov.
Tom sa na nich zamračil a muž pokračoval: "Od teba by sme si dali povedať." Na to venoval Jerry úlisný úškrn.
Tom sa zahnal a trafil chlapa do hlavy koláčom. Vzal Jerry za ruku a rýchlo ju ťahal preč. Tá sa potmehúdsky usmievala. "To tie sponky."
O desať minút neskôr už obaja netrpezlivo vyčkávali pred Apriliným panelákom a Tom ju každé dve minúty prezváňal, kde toľko trčí. Bol by vyzváňal na zvonček, čo je značne otravnejšie, avšak nechcel zobudiť jej malého brata.
Po hodnej chvíli sa konečne dotrepala dole so strapatými vlasmi a rozopnutou taškou ako zvyčajne. Keď sa už naozaj doobliekala, pozrela sa na Jerry.
"Pekné sponky."
Tom odfrkol a strčil April do ruky hŕbu letákov. "Rozdaj ich."
"Ale ale, dnes sme vstali zlou nohou z postele?" opýtala sa ako ho chytila pod rameno. "A kde mám brownie?"
"Došiel nám cukor, žiadne neboli," povedal jej Tom, kým si Jerry utierala omrvinky z úst.
"Tak to vidím," poznamenala s iróniou v hlase.
Keď už boli skoro pri škole, zbadali Bridgit s Lucasom. April v okamihu pustila Toma a nenápadne sa snažila upraviť si vlasy.
"Čo to robíš?" opýtal sa jej Tom.
"Čo asi? Češem sa."
"Tu? Teraz? Ty sa česávaš?"
April jeho poznámku odmenila prevrátenými očami. "Musím predsa vyzerať ako dôstojná mladá dáma."
Tom si premeral jej dotrhané pančuchy. "Tak veľa šťastia." Budeš ho potrebovať.
April ho už nepočúvala, lebo bežala za Lucasom (a Bridgit).
"Aha, pozrite!" skríkla a vopchala im letáky do tvárí. Kým ich študovali, April zasnene sledovala Lucasa. Odvrátila pohľad až keď si všimla, že ju Bridgit sleduje. Na jej spýtavý pohľad začala rozprávať.
"Och, tuším mi niečo spadlo do oka! Lucas, nepozrieš sa na to? Ty si taký... vysoký."
Lucas sa na ňu zmätene pozrel a Bridgit poznamenala: "Ja som približne rovnako vysoká."
YOU ARE READING
THE END OF THE WORLD
HumorBest rated: #17 in Humor (19.2.2016) Keď sa Bridgit spolu s rodičmi a starším bratom Lucasom sa prisťahujú do Liverpoolu, jej život sa vďaka úplnej náhode stane vzrušujúcejším. Ich nový dom totiž predtým patril rodine Jonasovcov, ktorí sú známi na j...