Leopardie dievča Prívesok

Viem ako sa cítia psy

Sny,argh myslela som si že horšie sny už mať nebudem , ale v karajine démonov........

Objavila som sa v miestnosti z dvoma trónmi. Bola svetlo sivá ,k trónom od dverí viedol fialový koberec. Dnu vošiel sivý démon, vyzeral ako duch, ale mal žlté prenikavé oči. Prechádzal po koberci, rovno ku mne. Z dverí za ním vyšiel Jacob, mal na sebe čierne rifle, tričko a za opaskom pripevnený meč v krite.

,,Vítam vás tu, v hrade nad oblakmi." privítal nás démon.

,,Dúfam že sa vám tu páči, pane, Deniel vás chce vidieť." obrátil sa na Jacoba.

,,Ďakujem Lukas, odkáž mu že hneď prídem." Jacob mávol rukou, a démon odišiel.

,,Kde to sme ?, čo tu robíme?" opýtala som sa.

Ale scéna sa zmenila. Stála som v brnení vedľa Jacoba ,a za mnou bola armáda démonov. Pred nami boly Zoey,Ella,Suzan,Naffi a niekoľko chlapcov, v brneniach. Bolo mi jasné že toto nieje mierumilovné stretnutie, toto je boj. Démoni sa rozbehli.......

Scéna sa znova zmenila. Teraz som vysela na stene spútaná v reťaziach a sledovala sivozelenú postavu ako pitve Jacoba. Potom som počula diabolský smiech.

Zobudila som sa. Čo to do čerta bolo? Tri sny v jednom, a všetky nedávali zmysel a boly strašidelné.

Poobzerala som sa okolo seba. Nič iné okrem sivej trávy všade naokolo a Jacoba s .... vodítkom a obojkom v ruke som nevidela.

,,Na čo ti je to vodítko?" zaujímalo ma.

,,Konečne si hore ,mal som pocit že prespíš celý deň." uškrnul sa.

,,Tu ide čas normálne?A láskavo odpovedz mi na moju otázku!" zavrčala som.

,,Pohov, nie čas tu je nevyspitateľný a toto je plán b ." hlavou ukázal na vodítko.

On si zo mňa chce urobiť domáce zvieratko?To je jeho úžasný plán vážne?

,,Mňa nebudú považovať za nepriateľa.Takže ty budeš predstierať leopardieho démona ,to že máš krídla ti to uľahší."oznámil mi.

,,Fajn, a prečo obojok taketjo farby?" zaujímalo ma.A hlavou som ukázala na tyrkysový obojok kde sa farby ťieňovaly od tyrkysovej k fialovej a naspäť ,najviac tam bolo tyrkysovej.

,,No, tu v tejto krajine majú farby svoj význam." vyhovoril sa.

,,Tak poď, ideme skúsiť môj perfektný plán b ." podpichol.

Prišla som k nemu a on mi nasadil obojok a potom k nemu pripevnil vodítko. Súcitím zo všetkými zvieratami na vodítkach. Poťiahol ním a šli sme k bráne.

Pred strážcami brány zaatavil.
,,Dobrý deň, vraciame sa z prechádzky." pozdravil strážcov.

,,Hmm.., pekný démon, sivého leoparda som ešte nevidel. Choďte ďalej prosím." mohutnejší strážca otvoril bránu a Jacob ma vťiahol dnu.

Moment , ja som sivá ! Omg, prečo? A som na vodítku.

,,Prečo mám inú farbu? Konkrétne sivú?" opýtala som sa Jacoba.

,,Neviem, to sa dozvieme v hrade, možno kvôli maskovaniu. A hlavu hore, kráčaj trocha hrdo. " povzbudil ma.

Neprotestovala som keď mi nasasil obojok,pretože viem že to je jediná možnosť. Ale verte mi netýrajte Vieratá tým že ich budete na vodítku ťahať je to nepríjemné.

Od brány sme kráčali rovnou cestou do mesta plného čiernych budov, sivých až čiernych démonov a rôznych zvieracích démonov.

Skúsila som kráčať trochu viac hrdo, prešli sme okolo démona zo psom na vodítku. Keď ma pes videl zvesil hlavu dole a chvost schoval.

To vyzerám tak hrozne , alebo nebezpečne? Neviem, ale veľmi sa mi to nepáči.

Jacob zastavil, a ja som zistila prečo. Stáli sme uprostred mesta. Bola tam obrovská hromada lebiek a okolo rôzne iné ľudské kosti. Celý tento pomník bol ohradený elektrickým plotom.

,,Toto je pomník, kde sú kosti všetkých strážcov ktorý tu boli , a zomreli." zašepkal Jacob.

Po chrbte mi prešiel mráz, dúfam že mi tu neskončíme.

,,Hej! Ty zlodej jedna zlodejská, poď sem!" zpoza roha vyšiel démon oblečený ako pekár.

Postavil sa pred Jacoba, a vrazil mu päsťou do nosa. Jacob pustil vodítko, a ja som to využila. Je zo mňa vražedný stroj na uzde.XD.
Skočila som na pekára a zvalila ho na zem. Pozrel sa na môj obojok a nepokúšal sa brániť. Začala som na neho výstražne vrčať.

Jacob sa postavil vedľa mňa, zobral vodítko a začal ma hladiť po hlave. A pomaly ma ťahal za obojok dole z pekára. Pozrela som sa naňho, z nosa mu tiekla krv.

Pekár sa postavil a začal sa ospravedlňovať. Jacob mu dal nejaké sivé mince, a pekár spokojne odišiel.

,,Vďaka Kate, bola si super." pochválil ma.

Zobral vodítko a pokračovali sme ďalej, všetci sa za nami obzerali. A všetky zvieratá skláňali hlavy.

Myslela som si že v tomto meste to bude všetko kruté a drsné. Ale je to tu celkom normálne. Deti vlastne malý démoni sa naháňali, šantili po meste. Dospelý démoni sa medzi sebou rozprávali, ale sem tam okolo prešiel nejaký démon v brnení a všetci sa tvárili že majú prácu. No keď odišiel vrátili sa k normálnej činnosti.

,,Onedlho sme pri druhej bráne." Jacob ma vytrhol s obdivovania mesta.

,,Nie je to tu také strašné ako to vyzerá ." skonštatovala som.

,,Teraz už nie, ale predtým bolo." zosmutnel.

Štuchla som ňufákom do jaho stehna. On sa usmial. Ale úsmev ho hneď prešiel, keď sa pred nami objavil strážca druhej brány.

,,Stáť! Zatknite ich! A potom predvedťe pánovy!" rozkričal sa a ukázal na nás.

Jacob zdvihl ruky nad hlavu, a pustil pri tom vodítko.

,,Raz........ Dva......... Tri!" Jacob sa premenil na pantera a ja som ho pochopila.

Prehrýzla som vodítko a skočila na jedného z asi päťdesiatich démonov v brnení.

Zvalila som ich na zem asi desať a každému venovala lusanec do ramena, kde nemali brnenie.

O chvíľu všetci ležali na zemi. Ale zpoza rohu prišla celá armáda, tým meublížime.

,,Poď zamnou!" rozkázal Jacob.

Rozbehla som sa za ním, prebehli sme blok a zahli za roh. Znovu okolo bloku a napäť k bráne.

,,Ako to otvoriť?" zaujímalo ma.

,,Daj mi chvíľu, a postaraj sa nich." hlavou kývol na armádu ktorá sa k nám blížila , a rozbehol sa k bráne.

Super, takže situácia vyzerá asi takto : ja proti celej armáde démonov.

Výzvu prijímam. Rozbehla som sa medzi nich. Ani neviem čo robím ,vlastne ani nerozmýšľam.
Len sa riadim šelmím inštinktom.

Vyskočila som a odrazila sa od prilby jedného bojovníka. A znova , skákala som im po hlavách. Buď ich to omráčilo a spadli na zem, alebo boli zmetený. Vyšlo to všetkú ich pozornosť som získala pre seba.

,,Kate!" začula som Jacobov hlas cez ten obrovský krik.

Otočila som sa a pomedzi paľbu ohnivých šípov aa rozbehla za ním.

Prebehli sme bránou, ktorá sa za nami zavrela a zastavili pri jazierku pod tmavým sivým kopcom.

,,Bola si výborná. A to si ešte nebola ani v údolí." pochválil ma.

Lenže ja som namiesto štastia cítila smútok a bolesť.Omnoho väčší ako pred mestom. To asi preto lebo sme blízko tých troch hradov.

,,Oddýchneme si a pokračujeme?" spýtal sa Jacob.

Prikývla som a ľahla si do sivej trávy.

Tri hrady, čo sa skýva v každom z nich?Dostanú sa do toho v oblakoch?Budú z nich kamaráti ? Alebo nepriatelia? Ako to dopadne? Čo znamenajú tie farby na Katinom obojku, keď sa jej všetci klaňali? A prečo také farby Jacob vybral?