Leopardie dievča Prívesok

Výprava? Nope! or....?

,,Nie, prečo by som s ním mala
znova ísť ja?" odsekla som.

Na Jacobovi bolo vidno sklamanie.

,,Vieš Kate, myslel som si že by ťa mohol niečo naučiť. No,je to tvoje rozhodnutie ,a môžeš ho ešte zmeniť,Jacob odcházda až zajtra ráno" s týmito slovami sa Sírs pobral preč.

Zahľadela som sa Jacobovi do očí krátkym pohľadom,dúfajúc že z nich niečo vyčítam, ale mala som smolu. Odišla som do zámku bez slov.

Zaklopala som na dvere s bielou vlčicou.

,,Ahoj" pozdravila som.

,,Ahoj poď ďalej" Ella ma pustila dnu.

,,Čo sa deje?" spýtala sa.

,,Viem že ešte dnes by ste mali odísť a ja tu nechcem ostať bez svojich naj kamošiek. Potom mám už len jednu možnosť ísť s Jacobom" dopovedala som a uvedomila si že tu sú aj Suzan a Zoey.

,,Chceš tým povedať že ideš s ním?" Zoey sa na mňa zahľadela.

,,Nie, túto možnosť som odmietla ale ničí ma svedomie"

,,Ach ty večne dobrá dušička s tebou to je náročné" Zoey sa rozosmiala a všetky sme sa pridali.

,,Kate ,ber to tak že to je lepšie než ísť s dvoma chalanmi" povzdychla si Suzan.

,,Ale vy ste tri , a ja len jedna s chalanom ktorý je do mňa až po uši..." prevrátila som očami.

,,Myslím že mám nový ship" zasmiala sa Ella.

,,Ella neblázny veď Jacob je démon, to snáď Kate neurobíš" Zoey zaujala protestový postoj, ale náznak šibalského úsmevu bolo na tvári vidieť.

,,Ako si prišla na to že je do teba?" posmešne vyzvedala Suzan.

,,Väčšinu pocitov ľudia ukážu očami" nadhodila som.

,,Hmmm" Zoey sa uškŕňala, to znamená len jedno, vymýšľa ako splniť jeden z mnohých shipov ktoré tu vznikli, zase.

Niekto zaklopal na dvere. Ella bola otvoriť.

,,No poďte dievčence, maly by sme vyraziť " zasmial sa stredne vysoký ,čiernovlasý chalan ktorému často hrá úsmev na líci.

,,Dan,ešte raz vymyslíš nejakú sprostú prezývku a z výpravy sa nevrátiš" varovala ho Zoey.

Dan zdvyhol ruky nad hlavu a cúvol si.

,,Ahoj Kate,drž sa" Zoey ma objala.

,,Ahojte , a skúste sa nepozabíjať"
,,Dávaj na seba pozor" zasmiala sa Suzan.

,,Ahoj Kate" Ella zamkla dvere a spolu s ostanými odišla.

Vyobímaly sme sa a ony odišli.
*****

Po večeri som si šla ľahnúť s knihou v ruke.

Nebol to najlepší nápad, keď som znova videla to venovanie ,mala som pocit že ma moje vnútro úpne rozožerie.

Prevrátila som stránku, s nádejov že na to prestanem myslieť som sa pustila do čítania.

O deviatej ma to prestalo baviť a snažila som sa zaspať.

Lenže svedomie si ma našlo.

,,Prečo s ním musím ísť ja? To neviem, ale nikto iný s ním nepôjde.

O čo všetkým ide? Od kedy som tu , stále som s ním. Prečo? Je mi jedno že sme duše spojené osudom, ale na druhú stranu to má svoj dôvod. Snáď to je len dočasné.