Leopardie dievča Prívesok

Rain and book

Je možné že to je to isté vydanie? Nie,mama vravievala že je len jedna.. Tak ako...?

Už som bola v štvrtine hrubej knihy o histórii tohto sveta.

Zatvorila som to a prezerala si knihu v Jacobových rukách. Nemohla som tomu uveriť...tú knihu musím vidieť! A hneď!!

,,Jacob?" zdvihol hlavu.

,,Hm?"

,,Môžem sa pozrieť na tú knihu?" hlavou som kývla na knihu v jeho rukách.

Prikývol a posunul sa tak aby som si mohla sadnúť vedľa neho.

Zatvoril ju a podal mne.

Pozrela som si starý zošúchaný obal na ktorom sa tíčil názov Legendy ktoré sú považované za mýty .

Prisadla som si. Tie sedačky niesu bohvieako veľké ,pre dvoch. Sedeli sme vedľa seba ako sardinky. Z nejakého neznámeho dôvodu mi to až tak nevadilo.

Na obálke bol zošúchaný obrázok ale viem že tam kedysi ,teda boly prekrížené meče s lukom a dýkou. Pod nimi vlk,tiger,leopard,panter,gepard a ešte nejaké ďalšie zvieratá taktiež v brnení.

Otvorila som knihu a všimla si venovanie.

,,Videl si venovanie?" vyrušila som Jacoba z rozmýšľania.

,,Nie,prečo?"

,,Pozri"

Venujem: Svojej drahej dcérke a zároveň Démonej Strážkyni Kate, a jej priateľovi Démoniemu Strážcovi Jacobovi.

Neverila som tomu. Toto je z budúcnosti?

,,...Ehm...chápem správne že my dvaja spolu...budeme.....chodiť?" zapozeral sa na mňa.

,,Mhm, ehm, netuším..." snažila som sa vyvliecť z tejto témy.

Nechcem debatovať o tom že mám chodiť...s..Jacobom. To sa ešte nedeje a možno ani nestane.

,,Ty tú knihu poznáš?" venoval mi pohľad.

,,Áno,takúto ehm teda túto mi spálila riaditeľka detského domova." vysvetlila som.

,,A to venovanie tam bolo?" vyzvedal.

,,Neviem"

,,Nie je to tým že ovládaš oheň?" zapozerala som sa naňho. No on ovláda ohrň až príliš dobre a mohol to prepísať,lebo vtedy dostal odkaz tak že som ho spálila.

,,Myslíš že som to tam napísal ja?!" venoval mi ďalší pohľad.

,,Nie, z tohto ťa nepodozrievam." ubezpečila som a otočila stranu v knihe.

,,A ako je myslené Démoni Strážca?" nechápal.

,,Neviem, ty máš niečo s demonmi,mal by si to vedieť."

,,Fajn, tuším čo to je ...ale...to je jedno. Takže autorkou je tvoja mama?" zapozeral sa do knihy.

,,Už to tak vyzerá."

Za venovaním ani na obálke proste nikde nebolo meno autorky. Niekto si z nás strieľa?

Začítala som sa do knihy, zatiaľ čo Jacob nad niečim rozmýšľal. Zase.

Všetko bolo rovnaké, hrubá kniha s pevnou väzbou. Tie príbehy ,nikdy nie napísané detsky ale vždy mi ich tak prerozprávala ,teda len tri z mnohých.

Jacob si niečo mrmlal popod nos a ja som mu vrátila jeden z venovaných pohľadov.

,,Môžem si tú knihu zobrať?" prosíkala som.