Leopardie dievča Prívesok

Zbohom démoni, aspoň nateraz

Jacob:

Odišiel som z jej izby a chystal sa ísť do sprchy. Ale započul som vŕzganie dverí, a zacítil krv. To neveští nič dobré.

Vyšiel som na chodbu, dvere od izby číslo dva boli pootvorené. Vošiel som dnu a zasvietil svetlo.

Skoro som dostal infarkt. Kate ležala na posteli a v boku mala zapichnutú dýku.

Pribehol som k nej, nedýchala.

,,Do riti!" zamrmlal som.

Rozbehol som sa do svojej izby po ruksak a naspäť ku Kate.

Z ruksaka som vytiahol všetky potrebné veci, bylinkové obväzy, mastičky, nápoje a nakoniec spreje a kvapky. Všetko je z rôznych byliniek. Som bylinkár. Celá moja rodina je známa ako rodinka bylinkových liečiteľov.

Opatrne som jej vytiahol dýku z boku, bola otrávená. No super. Dal som ju do sáčka a položil na stolík.

Z očí mi tiekli slzi, ona nesmie zomrieť! Mám ju rád, možno až priveľmi na to ako krátko ju poznám.

Nalial som jej do otvorenej rany protijed, nemám čas zisťovať akým jedom bola dýka otrávená, takže to bol všeobecný protijed.

Na ranu som priložil vatu na ktorú som nakvapkal dezinfekciu a zaviazal to obväzom.

Potom som len namiešal bylinkový nazvyme to koktail a nalial jej to do úst.

Ták, hotovo. Vydýchol som si. Dúfam že bude v poriadku. Teraz uvidíme aký som dobrý bylinkár, na to že som polodémon.

Šiel som sa ,superrýchlo' prezliecť a vrátil sa do jej izby.

Ak ju chce niekto zabiť vráti sa, pretože som ho vyrušil.

A okrem toho, keď sa preberie musí vypiť ďalší koktail.

Zhasol som, zatvoril dvere a ľahol si na sedačku. Zaspával som ale len na pol ucha. Som panter, dokážem spať tak aby som počul aj najmenšie šuchnutie v tejto miestnosti. Je to taký tranz. Ale to teraz nieje podstatné! Ona musí žiť.

*****

Vrátil sa, vedel som to. Z balkóna dnu vošla postava. Bola vysoká , bol to muž. Postavil sa ku jej posteli a pokrútil hlavou. Dal si dole kapucňu a vytiahol nôž.

Už sa chystal ju znova prebodnúť, ale v tom momente som sa postavil a priklincoval ho na zem s mečom v ruke.

Chcel ma bodnúť otráveným nožom, no ja som mu ho vytrhol z ruky a odhodil ho pod posteľ.

,,Kto si?!" výstražne som zavrčal a priložil mu k hrdlu meč.

,,Toto si mal urobiť ty! Bol by z teba dokonalý zabijak. Ja len dokončujem to čo si mal začať ty." zachrapčal.

Pán démonov si za mňa našiel náhradu? To ťažko, len chce povzbudiť démona vo mne aby mu znovu slúžil. To sa však nestane! Už nikdy.

,,Kto si?!" zopakoval som a pritlačil meč,spod krku mu ztiekol malí pramienok krvy.

,,Posol, robím tvoju prácu. Pán démonov ťa chce späť aj tú tvoju kamošku. A je mu jedno či budete žiť." tlmene sa zasmial.

,,Takže posol hej?! Tak mu teda odkáž že príde čas keď sa stretneme a vybavíme si to osobne! Rozumel si?" zavrčal som na démona.

Nemo prikývol a vyparil sa, skôr než by som ho stihol zabiť. Lenže ja niesom vrah! A nemal som to v pláne.

Zatvoril som balkónove dvere, skontroloval či má Kate normálny pulz a vrátil sa na gauč do tranzu.