Leopardie dievča Prívesok

Krotitelia démonov

Stále nechápem ako som dokázala byť taká obratná a skákať im po helmách. A vôbec, ako som dostala taký nápad?

Proste som nerozmýšľala a riadila sa inštinktom. Ale ten mi vravý že sa boj ešte neskončil, niečo sa stane. Ale čo?

,,Bola si......fakt perfektná, obratná,rýchla........" Jacob žasol nad mojím výkonom.

,,Ďakujem, len kebyže viem ako som to urobila." stopla som ho.

,,Fajn ,takže čo teraz? Keďže sme už za mestom?" zaujímalo ma.

,,Už sa len dostať ..... tam hore." ukázal na sivý hrad vznášajúci sa v oblakoch.

,,Super..........a čo tieto?Tie niesu na oblohe." hlavou som ukázala na čierny hrad vedľa mesta a tmavosivý na kopci.

,,Ten na kopci, v ňom býva pán démonov a z toho pri meste vládne." vysvetlil.

,,A ten v oblakoch....Z neho by sa malo dať dostať do normálneho sveta. A o ňom je legenda, vraj dve duše temná a dobrá raz zvrhnú zlo z trónu. A oslobodia mesto. A ...... potom zomrú." pozeral do blba.

,,Hah, to je teda legenda." usmiala som sa.

,,To sa teraz ideme učiť lietať?" opýtala som sa.

,,No... je tu aj druhá možnosť." odpovedal.

,,Takže, druhá možnosť znie....." vrátila som sa späť k téme.

,,Budeme krotiť strarých démonov, pretože sme na ich území." zapozeral sa do lesa.

,,To vážne?" nadvihla aom obočie.

Prikývol.Super...... .

,,Ehm...., dáš mi to dole?" pozrela som sa naňho mačacím pohľadom.

Dal mi dole obojok, a ja som sa konečne premenila na človeka.

,,Ja by som v tomto meste aj ostala, ale už o nás pán zla vie. Celkom sa mi tu páči. Ale neprežila by som bez farieb." usmiala som sa.

,,No..... uznávam nie je tu zle, ale teraz by som tu neostal ani ja." zasmial sa.

,,Len tak mimochodom, prečo si vybral také farby na obojku?"
zaujímalo ma.

,,To ti vysvetlím neskôr.A.,....."

,,Budeme......kamaráti?" odmlčal sa a pozrel sa na mňa prosebním pohľadom.

,,Ja som si myslela že ..... už sme." zasmiala som sa. Pretože to povedal tak ospravedlňujúco, akoby mi práve teraz urobil niečo zlé.Hmmm.

,,Mala by si, si zohnať zbraň." zvážnel.

,,Prečo?Ja som zbraň, ani luk,meč či dýku v ruke nikdy nemala." vyhovárala som sa.

,,Zober si môj nôž, ja mám meč." podal mi malý nož v krite. Krit bol čierny z bielim lemovaním, dá sa dať na hocijaký opasok. Vytiahla som nôž z puzdra a obzrela si ho. Mal tmavú čepeľ, a čiernu rúčku so sivým lemovaním. Vložila ho naspäť ,a s kritom zavesila za opasok.

,,Jacob......ale ja som nikdy do ničoho živého nôž nezabodla. A nedokážem to." sklonila som hlavu.

Chytil ma za rameno,,Ale ty to dokážeš, si iná. Už teraz vieš dobre používať leopardie inštinkty. A to je zriedkavé."

Pozrela som sa mu do očí, myslel to vážne. Potom ma pustil a zahľadel sa do lesa.

Z lesa za kopcom na ktorom stál hrad vybehli ..... kostry? Staré kostry dinosaurov, ale oči im svietili.Prvý bežal Triceratops s modrými očami. Za ním Tyranosaurus Rex so zelenými očami. A za nimi Brachiosauri, Stegosauri, Ankylosauri, a Velociraptori. Bolo ich fakt veľa a všetko boli kostri. Z lesa vyletel kŕdeľ Pterodaktilov.

,,Zabijú nás, ak ich neskrotíme. Lenže to nebude ľahké." pokrútil hlavou.

,,Takže aký je plán? Pán plánovateľ?" zasmiala som sa.

,, Tak ma nevolaj. A len tak mimochodom ten Triceratops je ich vodca a Tyranosaurus Rex jeho pravá ruka." začal.

,,Takže, keď skrotíme tých dvoch máme celé stádo?" opýtala som sa.

,,Áno"

,,A ako ich skrotíme?" zisťovala som.

,,Síce to sú kostry ,ale akoby mali všetky ,svaly a vnútorné orgány stále na mieste." poučil ma.

,, Sú to démoni, ak ich skrotíme budú alebo podľa starých pravidiel by nám mali slúžiť." dokončil poučku.

Super, presne toto mi treba, kostru dinosaura ako maznáčika.

,,Takže ty si berieš......." nedopovedala som.

Pretože , som bola skoro zašliapnutá Brachiosaurom. A potom sa na mňa rozbehol Triceratops. Vyhla som sa mu a zahliadla Jacoba ako sa drží za chvost Tyranosaura Rexa. Zábava sa začala.

Triceratops naproti s Ankylosaurom sa rozbehli proti mne. Vyskočila som ale to isté urobil aj Triceratops.

Ani neviem ako ale držala som sa jeho rebra.Omg. Ja sa držím bežiacej kostry Triceratopsa za rebro, a vysím.

Vyšvyhla som sa, a teraz pre zmenu som kľačala na vnútornej strane ľavých rebier kostry.

A čo teraz? Takže keď mal Jacob pravdu ,som niekde medzi jeho pľúcami. Teda asi. V dinosauroch sa nevyznám.

Začal spomaľovať, a prudšie..... dýchať?! Čo ma tu ešte čaká?

Fajn, takže spomaľuje.Hmmm..... kde zapichnem nôž? Vlastne to je niečo medzi nožom a dýkou. Ale asi ho zapichnem niekde do prázdna. LOL. Rýchlo! Rozmýšľaj kde.

Už to mám.Dajme tomu, niekde medzi rebrá ,trocha do stredu. Vy nieste v kostre, takže to je ťažké popísať. Vytiahla som nôž a zabodla ho, do prázdna.

Triceratops zastavil a zvalil sa na zem. Vyšla som spod neho. No namiesto kostry mal teraz kožu a všetko. Bol sivý.

Postavil sa a poklonil sa mi. Zvládla som to?

Objavilo sa na ňom brnenie a sedlo. Porozhliadla som sa po okolí. Jacob zapichol meč Tyranosaurovi rovno do oka, a ten s obrovským rachotom spadol na zem.

Potom sa postavil vedľa Triceratopsa a zrazu aj on mal kožu. Dokonca aj ostatné kostry mali kožu. Všetci sa nám poklonili. Alebo je niečo za nami?

Nie, nieje. Srdce mi bilo ako splašené. Ja som práve zapichla nôž do kostry ktorá teraz žije.

Jacob sa postavil vedľa mňa. Zaťial čo k nám prikráčali tí dvaja porazený démoni.

,,Naši jazdci, čo pre vás môžeme urobiť?" spýtal sa Triceratops.

Nadýchla som sa,,Mohli by ste nám pomôcť dostať sa do toho zámku?" ukázala som na ten v oblakoch.

,,Isteže, máme dobrých letcov." prikývol.

,,Volám sa Nerx. A toto je moja pravá ruka Detuw." sklonil hlavu.

,,Takže ak ste pripravený na let vyrážame." oznámil Nerx.

Vedľa nás pristál zelený Ptetodaktil.

,,Sme pripravený." Jacob vykročil smerom k vtákojašterovy.

Šla som za ním. Vysadli sme na Pterodaktila.Pozrela som sa hore, prečo to musí byť tak vysoko?

,,Ďakujeme Nerx a Detuw." poďakovala som im a sústredila sa na let.

Pterodaktyl vyletel, a my sme sa ocitli vo vzduchu.

Onedlho pristál na oblaku, kde stál hrad. Zosadli sme. A on odletel, ale už v podobe kostry.

,,Zvládla si to, znova. Zabodla si nôž do ...." nedopovedal Jacob.

,, Ja viem, ďakujem za nôž, môžem si ho nechať?" opýtala som sa.

,, Ak chceš, ale prečo?" nadvihol obočie.

,,Len pre istotu." ubezpečila som ho.

Možno ten nôž budem potrebovať aj na neho.

Už sú v hrade, ale dostanú sa do normálneho sveta? Prečo boli tý démoni najprv kostrami, potom dinosaurami a znovu kostrami? Čo sa bude diať teraz? Bude ich v tom hrade čakať pán démonov?