Leopardie dievča Prívesok

Danov výlet

Suzan:

,,Neo, ešte raz a jasne. Čo má byť v tej skrinke po ktorú ideme?" 

,,Má tam byť jeden z kryštáľov." odpovedal pokojne.

,,Prečo by nás Sírs posielal po kryštáľ, veď vravel že sú nebezpečné" protestovala Ella.

,,Fajn, hlavne sa všetci upokojme." navrhla som.

Zoey zaprotestovala,,Nedokážem byť pokojná, ale aj tak to neľtujem. Nech sa poučí.."

,,My ho zachránime" ubezpečila som ju.

,,Áno, len potrebujeme aby si vytvorila ten portál." Ella súhlasila.

,,Fajn....ale bezpečnejšie by bolo vytvoriť dva portále na to isté miesto. Budú od seba trochu vzdialené, a .." navrhla.

,,Budeme sa môcť aspoň rozdeliť" doplnila som ju. Prikývla a pobehla pred nás.

Zastavili sme a čakali na vytvorenie portálov.

Zoey zastala a zatvorila oči. Na oboch stranách vedľa nej sa začali vytvárať malé ovály, meniace farbu. Zväčovať sa prestali až keď boli dosť veľké pre dospelého človeka, a samozrejme keď Zoey otvorila oči.

,,Takže kto s kým?" opýtala sa.

,,Ella bude ti prekážať Neo?" navrhla som.

Ona si ho zmerala pohľadom.
,,Myslím že to prežijem" zasmiala sa.
,,To zabolelo" poznamenal Neo.

,,Fajn Zoey mám ísť s tebou?"

,,Keď chceš.."

Ella nesmelo skočila do portálu a Neo ju nasledoval. Zoey na mňa kývla aby som už šla aj ja. Vraj ich musí potom zatvoriť, pre istotu.

Nadýchla som sa a skočila do portálu. Zatvorila som oči, a nechala sa unášať mágiou na určené miesto.

Potom ma to vypľulo na tvrdú a hrboľatú zem. Otvorila som oči a nechala ich privyknúť si na svetlo.

Postavila som sa a poriadne sa porozhliadla po tmavočervených miestami bordových kameňoch aktívnej sopky. Láva v komíne bola celkom vysoko, niektoré rýmsi sa lámali a vždy keď úlomok červeného kameňa spadol do lávy,vytvoril malý gejzír ktorý ostriekal okolité rýmsi.

Mraky pokrývali celú oblohu a vytvárali červený odraz krajiny.

,,Tak čo, nemyslíš že som ho mohla poslať aj inde?" uchcetla sa Zoey.

,,Myslím si že toto mu stačí"

,,Vidíte ho?" opýtala sa Ella.

,,Aha tam.." Neo kývol na jednu z rýms pod nami, ktorá bude onedlho pohltená lávou. Na jej okraji sa krčil človek, snažil sa udržať.

,,Kto je najľahší?"

Všetky pohľady smerovaly na Zoey.

,,Ale no ták. Ja ho tam chcem nechať.." protestovala.

,,Ja si myslím že záživnejšie pre teba bude keď bude trpieť a ty to uvidíš. Tak ho zachráň a potom ho trestaj koľko chceš. Je na tebe ako sa k nemu budeš správať.."

Zoey nadvihla obočie ale potom zamyslene prikývla.

,,Mám lano, už aj zaistené" upozornil nás Neo.

Zoey si povzdychla a obviazala si lano okolo pása.

,,Portále sa znovu aktivujú o chvíľu, budú otvorené asi desať minút. Ak to nestihneme láva v sopke dosiahne vrchol. Takže vy musíte ísť nimi. Ja sa k vám dostanem, ale neručím za to že to prežije on.." pousmiala sa a začala pomaly zliezať dole po rýmsach.

Pomaly sa spúštala na lane k Danovi. Lano držali Neo s Ellou , a ja som sa nakláňala cez okraj a dávala pozor na to či sa náhodou netrhá.

Zoey bola ešte riadny kus od Dana, ale jej mrmlanie bolo počuť.

Je jasne proti jeho záchrane. Tak prečo tam liezla?

Vie že Dan je jeden z nás. Ale určite mu ešte niečo urobí.

,,Portále su aktivované." oznámila Ella.

,,Ešte tri rýmsi. Zoey ponáhľaj sa." zakričala som.

Ona sa musela pekelne sústrediť aby sa nepošmykla.

,,Jedna, chodte k portálu" prikázala som.

,,Ale.." Ella chcela niečo povedať, ale Neo ju presvedčil pohľadom.

,,Poď"

Pomaly vošli do portálu.

Pozrela som sa dole. Zoey sa dostala k Danovi, začala vytvárať portál.

Láva bola na ich úrovni. Portál bol vytvorený, a Zoey odviazaná.

Ale niečo sa tam zvrtlo, vyzeralo to akoby mala Zoey zaseknutú nohu.

A práve v tento moment sa z rýmsi nad nimi odlomil kúsok skaly a padal presne pred nich. Pred Dana a Zoey so zaseknutou nohou.

Tušila som že je po nich ale zároveň dúfala že nie. Okrem toho ma tlačil čas. Ten portál sa každú chvíľu zavrie ale ja musím vedieť či budú v poriadku.

Dan ju v poslednej chvíli chytil za ruku a vtiahol do portálu.

Ja som sa otočila a skočila do portálu. Srdce mi bilo ako splašené. Pred očami som stále videla ich, Dana ako pomol Zoey, a potom gejzír lávy.

Teraz ležím na zemi, a nemienim vstať. Chcem si oddýchnuť.

,,Suzan, tak čo? Vyšlo to?"

Neodpovedala som.

,,Otvára sa tu portál, Suzan pozri"

Zdvihla som hlavu a sledovala farbu meniaci ovál vo vzduchu. Všetci boli ticho a s napätím pozorovali.

Z portálu vypadla Zoey.
Tvrdo dopadla na chrbát, a na ňu dopadol Dan. Nebola som jediná ktorá sa snažila zadržať smiech.

Pretože si pozerali do očí. Zoey ho zabíjala pohľadom zatiaľ čo Dan sa uškŕňaľ.

Nevydržala som to a rozosmiala sa, Ella s Neom sa hneď pridali.

Zoey ho zo seba skopla a postavila sa. Prekročila ho a oprela sa o najbližší strom.

,,Ha ha ha, veľmi vtipné. Môže byť rád že žije.." povedala s vážnou tvárou.

,,Tak teda vďaka za usporiadanie  výletu k sopke, a neskôr záchranu." nezaujato poďakoval.

,,Aj nabudúce ti môžem usporiadať výlet, ešte horší" uchechtla sa Zoey.

,,A zachraňovať ťa nebudem" dodala.

,,Ľudia už sa zvečerieva, mali by sme sa utáboriť" Ella prerušila krátke ticho.

Prikývla som.

,,Zoey, urobíš oheň?"

Ja som sa premenila a pripravila jej dieru na oheň.

Kľakla si k jame a vytvorila tam plameň, ktorý horí na jej želanie.

Dan už veľmi dobre vie že sa od nej a od ohňa musí držať čo najďalej.

Všetci sme sa popremieňali na šelmy, a každý si ľahol alebo sadol k ohňu. Len Dan bol trochu ďalej.

Zatvorila som oči a započúvala sa do hlasov mojich priateľov.

Je Zoey schopná urobiť mu aj niečo horšie? Podarí sa im získať skrinku s kryštáľom? A kde sú Jacob s Kate?

Stále žijem, len chcem upozorniť že kapitoli budú vychádzať rôzne. Ale s knihou nekončím. Toho sa obávať nemusíte. Ďakujem že ste pretrpeli túto pauzu bez kapitol a infa. Vážim si to.