1. kapitola U

704 33 3
                                    

PRíBEH PRECHáDZA UPRAVOV VIAC INFO DOLE.
Sledujte informácie nad a pod kapitolami.

Ohnivé znamenia to je úžasné znamenie pre tento deň. Mala by som tú učebnicu zatvárať prinesie mi to "smolu". Moja teta je na tieto veci poverčivá, ja nie neverím že pohľad na znamenie akéhokoľvek živlu vám môže priniesť smolu. Natiahla som sa ku knihe sa buchnutím ju zavriem. Pozriem na budík, už je toľko hodín. 

,, Zara, dnes musíš do školy odniesť Aureli ty!" Ach, tieto slová doslova milujem. Sadnem si na posteľ a pošúcham si oči, asi budem mať zase kruhy pod očami. Zoberiem si župan a idem zobudiť Aureli .

Papuče pred dverami, asi bola zase námesačná, no čo už obujem si ich a vojdem do izby. Raz keď bola mladšia v noci keď spala, obliekla si svoje obľúbené šaty a ľahla si do vane v dolnej kúpeľný. Ale dnes to bola asi len prechádzka po dome, pretože aj keď má zatiahnuté žalúzie vidím jej starostlivo uložené veci na dnešok a dokonale uprataný aj zvyšok izby . Je príšerná perfekcionistka. Teta mi stále hovorí že by som sa mala od nej naučiť poriadku a keď nie to tak jej mám aspoň zaplatiť aby mi tú moju upratala. Skočím ku nej do postele a dám jej pusu na líčko tak ako to robím každé ráno. Keď vidím že ju to nezobudilo začnem jej jemne fúkať do tváre to pomáha.

,, Dobre prestaň už som hore."

,, To rada počujem,tak poď dnes máš predsa skvelý deň idete do Krajiny Ohňa. Príď dole dobre." poviem a nechám jej papuče pri posteli.

Pomaly prechádzam po chodbe, ako tak pozerám mala by som utrieť prach na fotkách rodičov. Zahľadím sa na tú kde sme všetci a nemôžem uveriť že je to už toľko rokov, len ja, Aureli, mama a otec a prázdne miesto vedľa otca, tá fotka tak asi vyzerá lepšie. A mali by sme znova vymaľovať steny tá svetlo modrá ma už omrzela.

,,Máte urobené raňajky a Aureli aj desiatu, do školy po ňu treba ísť asi o takej pol jednej a zober ju do knižnice treba jej jednu knihu na projekt ona bude vedieť ktorú, dobre ahoj," dala mi pusu na líce a už bola preč. Jediné čím sa teta zaoberá v poslednej dobe je práca, práca, práca a ešte práca.

Pohľadmi mi zablúdil k mape našej krajiny, ktorú tu máme čisto z reprezentačných dôvodov, jeden z hlúpych zákonov. Naša krajina je vlastne štvorec, ktorý vznikol veľmi dávno keď sa spojili Amerika, Afrika a Európa do jedného kontinentu Pangei myslím že sa tak volal kontinent, ktorý vznikol ešte skôr ako Amerika a atď. Pomerne malí kruh v strede ktorý tvorí neutrálnu časť z hlavným sídlom vlády a po každej strane krajina jedného živlu v pravom dolnom rohu vzduch vedľa neho zem na pravom hornom oheň a nakoniec ľad. Územie živlov sa najprv začína bludiskom zo živého plotu a pokračuje do hlavného mesta každej krajiny kde až v nehorázne prepychovom sídle žije princ a princezná každého živlu. Nikdy som zámky živlov nevidela keďže  návštevy svetov povolili len nedávno. Musia byť krásne ich vysoké trblietajúce sa veže svetlo modré ľadové, oranžové a červené ohnivé, zeleno hnedé zemné a priehľadné vzdušné.

,, Zaranela" muselo to byť asi už druhý krát čo ma oslovila keď mi povedala Zaranela. Otec nebol asi úplne triezvi keď mi dal také meno.

,,Áno."

,,Urobíš mi kávu?"

,, Nemusíš ma skúšať už ťa počúvam ." Vyčítavo som jej hľadela do očí.

,, A prečo by som to vlastne nemohla, veď káva nie je až taká horká." Tá malá papuľka sa jej nezastaví kým nedosiahne svoje: ,, Čo myslíš prečo asi pijem cappuccino. Keď doješ choď sa obliecť a počkaj ma dole." Otázne je čo si oblečiem ja. Dnes máme hodinu s riaditeľkou Darhuwerovou radšej si dám košeľu menám záujem o jej prednášku o mravnom obliekaní. Vojdem do kúpeľne a čo nevidím vlasy mám zase pričapené ku hlave. Teta hovorí že som pekná. Neviem že či slovo pekné vystihuje moju svetlo hnedú, kučeravú,  leviu hrivu, bledá pokožka s pehami po tvári a na pleciach a dekóde a jasné modré oči. Po dokončení ranej rutiny som si na seba natiahla sveter a pobalila knihy. Keď vyleziem z izby a zídem po schodoch na konci chodby už stojí Aureli v tmavo červenom svetri, čiernych nohaviciach a v zase špinavých topánkach a nedočkavo si poklepkáva nohou.

Hra živlov: ĽadWhere stories live. Discover now