Hra živlov: Ľad

9. kapitola U

,,Vaša výsosť toto je kapitán Filander a druhý kapitán Rendell." Toho druhého som si nevšimla. Kývla som im hlavou na pozdrav a oni sa mi jemne uklonili.

,,Je nám potešením Vaša výsosť vás sprevádzať do Krajiny Ľadu. Prosím." Podal mi ruku a ja som pomaly vyšla po schodoch.

V lietadle mi už letuška ukázala moje miesto a popriala mi príjemný let. Čo len budem tie tri hodiny v lietadle robiť. A moment ja som ešte nikdy lietadlom neletela. Tak už viem čím sa zabavím. Vymýšľaním katastrofických scenárov, ktoré by sa nám cestou mohli stať.

,,Dali by ste si niečo na pitie." Skoro som vyletela z kožené, kde sa tu tá vzala. ,,Oo, prepáčte nechcela som vás vystrašiť, Vaša výsosť. Deje sa niečo alebo máte strach z lietania."

,,Trochu."

,,Nebojte sa bude to v poriadku. A dáte si niečo."

,,Len vodu s citrónom." Prikývla a odišla.

,, A pripútajte sa prosím lietadlo bude o chvíľu štartovať. Ďakujem." Pripútala som sa. Ešte sme sa ani nepohli už som mala pocit že vyklopím žalúdok. Lietadlo sa začalo hýbať. Oprela som sa a pevne zvierala operadlo na ruku. Stúpali sme do vzduchu a mňa najprv metlo dopredu a potom dozadu. Potom sa lietadlo vyrovnalo a ja som si vydýchla. Aj tak to bolo príšerné mal som pocit akoby som stála na vodnej posteli. Len nech mi nepríde zle.

,,Prosím Vaša výsosť." Voda sa teraz hodí aspoň sa mi ľahšie rozloží to čo mám v žalúdku a neskončí to na koberci.

,,Ďakujem a prosím vás nemohli by ste mi doniesť niaky papier a ceruzku."

,,Pravdaže hneď som tu." Poloplný pohár aby som bola v tejto chvíli aspoň kúsok optimistka som položila na stolček vedľa mojej sedačky. Letuška mi doniesla rovno celý blok papierov a pentelku. Aspoň sa niečím zamestnám. Najprv som si len nezmyselne čmárala ale na ďalší papier som už nakreslila dievča so zavretím okom a namiesto toho druhého mal malú margarétku. Mala dlhé vlasy z, ktorých je trochu vyrastali kvety a rôzne lístočky ale jednu stranu mala odstrihnutú tesne pod ušami a tie odstrihnuté vlasy boli zavesené vedľa na špagátiku. Pri druhej strane vlasov boli nožničky ktoré sa chystali odstrihnúť druhú časť vlasov. Za ňou boli ešte skrinky a poličky na , ktorých boli malé kvietky vo vázičkách alebo len tak vyrastali z poličky.

Zaujímavá kresba. Zatriaslo sa lietadlo. Začali blikať svetlá a pohár s vodou spadol a rozbil sa, pustila som papier a pentelku a pevne som sa chytila sedadla a hocičoho aby som sa úplne nezbláznila z toho čo sa deje.

Svetlá zhasli úplne. Len ticho som sedela a čakala či sa niekto ozve či som v poriadku. Nevidela som nič vonku bola už tma a moje oči si ešte nestihli privyknúť na tmu. Niečo za mnou zapraskalo. Obzrela som sa dozadu ale nič som nevidela a už ani nepočula. Potom sa objavilo zelené svetlo. Jasné zelené svetlo ako keď rastline narastie nový lístok. Nie teraz je to zelená ako tmavý mach na zemi alebo strome. A potom mi do nosa udrela silná vôňa borovicového ihličia. Svetlo zhaslo.

,,Do riti." niekto si z chuti zanadával. Prišlo lúsknutie a svetlo sa vrátilo. Človek zo svetlom v dlani prešiel okolo mňa bez povšimnutia. Celý čas som sedela ako prikovaná až keď prešiel som si vydýchla. Stačí len lúsknutie. Tak to skúsim trochu svetla neuškodí. Lúskla som. Pravdaže sa nič nestalo. Tak ešte raz dúfam že tím neprilákam niekoho koho nechcem. Lúskla som znova a v ruke sa mi objavila malá ľadová gulička vlastne levitovala tesne nad rukou. Studený vánok okolo nej jemne prúdil a keď som jemne hýbala prstami, gulička sa otáčala. Pohla som rukou ona sa pohla za mnou. Bolo to niečo úžasné. Smiala som sa len tak pre seba že čo som dokázala.

Moju radosť prerušil výbuch zeleného svetla. Svetlo ma ožiarilo a od sily, ktorá v ňom bola som spadla na zem. A už bola len tma.

Ďalšia upravená časť, úpravy ktoré, nadväzovanie z predchádzajúcej kapitoly. Príjemné čítanie a ďakujem za každý votes aj koment. :)