Hra živlov: Ľad

17. kapitola U

Zastal. Bol odomňa už len kúsok. Volal ma pohľadom. Nečakal len sa otočil a išiel niekam preč. Pomaly som sa vydala za ním. Chvíľu kráčal rovno a potom zahol doprava. Bola som len pár metrov za ním. Keď znova zahol doprava objavila sa pred nami veľká fontána a všade dookola lavičky. Prešiel na druhú stranu fontány čiže bol oproti mne. Vyzeral úplne ako živý ale pochybujem že bol.Nemôže to byť možné.

,,Nie si skutočný."

,,Akú máš istotu? To že si ma vtedy videla nič nedokazuje. Sama dobre vieš že keď sa staneš vládcom nejakeho živla všetky tvoje choroby zmiznú. Veď už nepotrebuješ okuliare. A videl som že tam hore si sa dobre bavila." Ignorovala som jeho narážku a pokračovala.

„Vtedy všetkých mali načo by si im bol. A ani si nemal osemnásť"

,,Ako záloha."

,,A čo ak klameš a si len Tieň zo zrkadla."

,,No mohol by som ním byť to máš pravdu. Máš s nimi menšiu skúsenosť ale to ešte neznamená že vieš rozoznať tieň od živého človeka." Nahol sa ponad fontánu a zdvihol jedno obočie.

,,A čo si potom?"

,,Nechaj sa prekvapiť." Zvrtol sa a odišiel. Obišla som fontánu a išla za ním.

,,To si len tak odídeš ako vtedy." Zachechtal sa a zmizol za rohom.Zrýchlila som krok a tiež som zahla za roh. Ale tam ma už čakal niekto iní.

,,Vaša výsosť, čo tu robíte?" Pýtal sa Christoph keď sme stáli len kúsok od seba. Skoro sme do seba vrazili.

,,Nič len som sa prechádzala."

,,Naozaj počul som nejaké hlasy."

,,Rozprávala som sa sama so sebou."

,,Dúfam že mi neklamete. Zlbšie v bludisku sa zvyknú potulovať divný ľudia. Poďte zoberem vás naspäť do zámku." Potichu som ho následovala do zámku kde ma odprevadil až do izby. Zavrela som dvere oprela sa o ne a chvíľu čakala kým som si bola istá že je preč. Sadla som si na gauč a z celej sily kopla do stola predomnou.Ten spadol a váza, ktorá bola na ňom sa rozbila. Od zlosti som rozmetala všetko v izbe. Posteľ, knižnicu, kvety, deky a vankúše až po izbe lietalo perie.

Nemôžeto byť možné. Veď už nedýchal. Musel to byť len tieň. Môžno sa mi to iba zdalo možno tam vôbec nebol.

Po hodine premýšľania som si zamkla dvere a ľahla do postele. Nešla som ani do jedálne na večeru. Až pozde večer sa mi podarilo zaspať.

Ráno som bola hore skoro. Čiastočne som upratala izbu a poprosila Charlottu aby mi raňajky doniesla do izby. Spolu s nimi mi doniesla aj dnešné noviny. Musím povedať že ten fotograf urobil dobrú prácu je to fakt vydarená fotka. Popýtala som sa jej ešte nanejake štetce a farby a vyhliadla som si nejaký pekný kúsok steny.

Najprv to boli len čmáranice ale neskôr sa dalo povedať že sa to podobalo na nočnú oblohu. Pomaly už prišiel aj čas obedu ale stále som si povedala že už iba jednu čiarku a pôjdem ale akosi som sa stále nevedela prinútiť.

Zvuk rázneho zaklopania ma vytrhol z môjho zamyslenia. Ani nečakal kýmho pozvem dnu. Očami mi hneď vyhľadal.

,,Musím povedať že si bola dobrá" Vtrhol do izby a hodil noviny smerom ku mne.

,,Prestaň. Po tej fotke s Alanom Cassandrová chcela aby som to niečim zakryla."
Úškrnul sa. ,, Ty prestaň, vedel som o tom čo Cassandrova chce."

Obarene som naňho pozerala.

,,Niemyslíš si že mi to bolo príjemné to robiť. A vôbec prečo sa na mňa hneváš veď si ma pobozkal ty. Vlastne je mi to ukradnuté, nezaujímama to! V tejto chvíli má omnoho väčšie problémi ako to že má s tebou v novinách fotku ako sa bozkávame! Je mi jedno či sa tu hneď postavíš na hlavu alebo si ju otrepeš o stenu vonku na chodbe kvôli tomu že si so mnou v novinách! Je mi jedno že to uvidí tvoja sestra a zvyšok tvojej rodiny! Je mi to jedno."Pri poslednej vete som od seba odsekávala slová a pozerala som sa naňho ako keby som ho chcela prepichnúť štetcom čo držím v ruke.

Udivene sa na mňa pozeral.
,, Fajn."Povedal a pri odchode nezabudl tresnúť dverami. A ja som hodila štetec tam kde stál.

,,Netrafila."Ozvalo sa spoza dverí. Vtedy som malu tú najväčšiu chuť naňho nakričať a vylepiť mu.

Veď nič až tak zlé som neurobila.

A neklamala som keď som povedala že mám väčší problém.

A ten problém je Mark.

Ďalšia upravená časť. Tak a je tu nová časť. Síce nieje taká dlhá ako zvyčajne ale aj to je niečo.  Prajem príjemné čítanie. :)