Hra živlov: Ľad

11. kapitola U

Izba nebola nejako extrémne veľká ale bola aspoň trikrát väčšia ako moja doma. Pri pravej stene bola veľká postel s tmavomodrým rámom pár vankúšmi a vyšívanými prikrývkami. Pomaly som sa šúchala ku posteli. Tie prikrývky boli presne tak mäkučké ako vyzerali.

Hodila som sa na tú úžasnú postel a smiala sa do vankúša. Kúsok vedľa nej visel zo stropu sklenený luster a ešte jeden bol ďalej v izbe. Nechýbal malí biely krb na,ktorom bola malá vázička s ľadovými kvetmi a veľa malých vázy rôznymi vzormi. A nad ním zrkadlo aj s držiakmi na sviečky.Oproti dverí bol rad štyroch francúzskych okien s bielymi záclonami. A ešte malý noční stolík vedľa postele.

Na druhej strane od dverí bolo niečo ako mini obývačka : biely gauč, dva kreslá a stolík na svetlomodrom koberci.

Pri jednom z okien zo stropu viselo hojdacie kreslo s vankúšom a dekou. Oproti krbu dvere, za ktorými bol asi šatník a vedľa neho skrinka so šuplíkmi.

Na druhej strane miestnosti knižnica až po strop a kúsok od nej dvere.

Bleskovo som sa postavila z postele.Vsadím s o korunku čo mám na hlave že je to kúpeľňa. Prišla som ku dverám. Položila ruku na kľučku keby som nebola celá z ľadu asi by sa mi zdala studená.

A otvorila som dvere do korán.

Oproti dverám boli dva umývadlá a zrkadlo veľké na celú stenu. Pod umyvadlamy boli biele skrinky.Nechýbal menší luster a malé svetlá pri zrkadle. Za malou stenou bol záchod. A na ľavo za veľkým oblúkom obrovská vaňa so striebornými kohútikmi. Na pravo skriňa s poličkami kde boli rôzne mydlá, peny do kúpeľa, soli, sušená levanduľa, čerstvé kvety ruží a uteráky. Nad vaňou bolo okno pravdaže so závesmi.

,,O, Vaša výsosť nechcela som vás vyrušiť." Pri dverách, ktoré som si ani nevšimla stálo dievča možno mala o dva roky menej ako ja. Mala na sebe také klasické oblečenie slúžok len v svetlo modrej farbe. Niesla uteráky a uklonila sa mi až tak že mala obidva kolená skoro na zemi.

,,Vlastne mohli by ste mi prosím pripraviť vaňu a ja si zatiaľ nájdem niečo v šatníku."

,,Pravdaže vaša výsosť." Vyšla som z kúpelne a išla najprv k skrinke so šuplíkmi. V nich som našla len spodné prádlo. Na moje prekvapenie bolo tmavo modrej farby. Vošla som do šatníka plného šiat z rôznych materiálov. Radšej som sa ani na žiadne nedívala lebo by som tu strávila tri hodiny. Na poličke som našla svetlo modré šaty z vlny a potom aj štrikované sivé nadkolienky. Keď som vyšla zo šatníka korunku som položila na noční stolík.

Vybrala som sa do kúpeľne kde už bolo prichystaná vaňa s penou, ktorá voňala po levanduli. Veci som položila na pletený koš a napriek tomu že tam bola slúžka som sa začala vyzliekať. Veci som nechala porozhadzované po kúpeľni .A vliezla si do teplej vane. Z vlasov som si povyťahovala všetky sponky a rozpustila si ich. Chvíľu som len tak ležala vo vani a potom sa ponorila. Dych som vedela zadržať na pekne dlho. Niekto otvoril a zavrel dvere. Neviem či som počula dobre. Ale mala som podozrenie že v kúpeľni už neni len slúžka a ja.

Za počula som útržky rozhovoru niečo s uterákom a s tím že musí odísť. Tak to by mal. Vynorila som sa až voda vyšplechla z vani.

,,Á tak kvôli tomuto má odísť." Povedal a zapískal. Z vody som vyliezla tak že mi bolo vidno časti tele, ktoré on vidieť nemal. Rýchlo som si dopredu nahrnula vlasy a ešte som sa zakryla aj rukami.

,,Okamžite vypadni!" Zvrieskla som na celú kúpeľňu a zadívala sa na chlapca s krátkymi hnedými vlasmi, ktoré si jemne pre hrabol dozadu a s jasne modrými očami mal výrazné črty tváre. A pár dňové strnisko. Bol kúsok väčší ako ja a narozdiel od Daniela bol oblečení normálne. Oči mu zvýrazňoval čierny sveter a tmavo modré nohavice.

Ako veľká voda sa vo dverách z mojej izby vyrútili dvaja strážnici. Toto je fakt úžasné.

,,Ešte niekto sa chce pozrieť na nahú princeznú!"

,,Ospravedlňujeme sa Vaša výsosť."Zborovo sa uklonili a ospravedlnili.

,,Mohla by som sa konečne umyť, sama?!" Nižší z nich sa obrátil na ... ani mu neviem prísť na meno.

,, Vaša výsosť poďte prosím snami."

,,Pravdaže. A prajem príjemný kúpeľ princezná." Usmial sa ako malý chlapček, ktorý niečo vyviedol a už bol preč spolu so strážou.

Pozrela som sa na svoju slúžku a vybuchli sme do smiechu. Vsadím sa že aj oni.

,,Och môj bože."

,,Tak ja vás nechám sa umyť, samej."

,, A ako sa voláte?"

,,Karlotta." Usmiala sa uklonila a odišla a ja som sa od samého zúfalstva chytala za hlavu. A potom som sa znova ponorila do vody.

Len malé úpravy. Príjemné čítanie. :)